Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Štyri fázy školy života

Milan Rusko 17 Február 2013 PDF Tlačiť E-mail

Stretnutie v Čajovničke, Horná ulica, Banská Bystrica, v pondelok 18.2.2013 od 18:00 do 20:00

Keď sa človek narodí, správa sa podľa jednoduchého vzorca - ak je dobre, hrám sa, teším sa, ak je zle, plačem. Ale keď človek dospieva, vníma už aj iné veci, než len bezprostrednú prítomnosť. Človek je konfrontovaný aj s negatívnou skutočnosťou, cez vlastné skúsenosti alebo aj cez informácie, teda skúsenosti iných, pamätá si ju a musí na ňu nejako reagovať. Tu kdesi začína prvá fáza školy života - konfrontácia s negatívnou skutočnosťou.

Túto fázu môžeme rozdeliť na 5 stupňov: Najprv negatívne skutočnosti odmietame, vyhýbame sa im, nechceme na ne myslieť, ani sa nimi zaoberať, ani to nepomenujeme slovom zlo alebo choroba. Ak však nechceme stále len prižmurovať oči, otvoríme ich a prichádza hnev, naštvanosť a s ním snaha búriť sa, protestovať, kričať. V tretej fáze, fáze reforiem, veríme, že choré veci spôsobujú len prešľapy ľudí, že sa to napraví, keď "hore" budú iní ľudia, keď spíšeme požiadavky alebo keď zmeníme prostredie, krajinu. Potom prichádzame do fázy totálnej bezmocnosti, kedy vnímame hlbokú zakorenenosť zla v určitých ľuďoch a uvedomujeme si svoju slabosť toto nejako zmeniť. Vrcholí to úplnou depresiou a stratou chuti do života. No a nakoniec prichádza fáza prijatia, v ktorej chápeme, že to zlo, tá nezdravosť tu reálne je, vieme sa jej pozrieť otvorene do očí, vieme ju pomenovať ako zlo a chorobu, no neničí nás, neuberá nám zo života, práve naopak, inšpiruje nás k ďalším krokom, ktoré nám dávajú radosť zo života, naplnenie, zmysel života.

To je teda všetko prvá fáza - konfrontácia s negatívnou skutočnosťou a jej podfázy: odmietanie, zlosť/vzdor, snaha o reformu, depresia a prijatie. Všetko sa to uzatvára v kruhu, lebo po fáze prijatia stále nosím v sebe všetky fázy. Keď som s priateľmi/blízkymi, zabúdam na nejaké zlo a teším sa z prítomnosti, čiže som aj vo fáze odmietania. Keď počujem nejakú novú negatívnu informáciu alebo mám novú negatívnu skúsenosť, zas ma chytí zlosť, čiže aj táto fáza sa vracia. Keď mám možnosť niečo zmeniť, napraviť, urobím to, čiže aj fáza reforiem je vo mne. Tak isto si neprestajne plne uvedomujem svoju bezmocnosť voči tej mašinérii, ktorá je silno zakorenená v ľuďoch - mocnároch tohto sveta aj v tých, ktorí im sadli na lep.

Fáza prijatia obsahuje v sebe všetky tieto fázy, ale na žiadnej z nich nelipne. Len človek, ktorý veci prijal, vie pochopiť všetkých ostatných, no nechápe ich šarvátky, prečo sa medzi sebou hádajú. Pre človeka, ktorý prijal skutočnosť, sa všetko zlo stáva hnojivom, ktoré mu dodáva silu k rastu. Nehnojí však priveľa, aby semeno nezadusil. Nehovorím žiadnu teóriu, ale vlastnú skúsenosť.

Druhou fázou školy života je hľadanie pozitívnej pravdy. Musí tu predsa niekde byť aj niečo pozitívne, veď keby len negativita vládla svetom, vesmír by už dávno bol mŕtvym miestom bez života, takého krehkého a zraniteľného. Ale ten život tu je a niekde musí prameniť, niečo ho tu stále tlačí a tlačí z tej zeme a z toho hnoja. V tejto fáze sa človek zaoberá životom, podstatou života a hľadá tú pozitívnu a zdravú pravdu, ktorá nám je nemenej zamlčiavaná, než tá negatívna pravda s tým rozdielom, že nám nie je zamlčiavaná preto, žeby nám ju nechceli povedať, ale preto, že ju proste nevedia a nerozumejú jej.

Prichádza tretia fáza a to fáza snaženia, činu, najlepšie ju asi vystihuje Gándhího výrok: Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete. Po dvoch fázach, ktoré boli viac-menej len informačné, prichádza vlastná aktivita, snaha zmeniť svet zmenou seba. Sem sa ale musí človek sám dopracovať, lebo keď postavíme túto fázu pred bežného človeka, reaguje nejako: Ale ja nekradnem, nezabíjam, žijem slušne, čo vlastne odo mňa chcete? Takí ľudia ešte nedozreli pre vnútornú premenu. Pravda je však taká, že nemôžem zmeniť svet nejakým tlakom zvonka, jediné, čo môžem zmeniť hneď a zaraz, je môj postoj k realite. A keď toto dokážem, dokážem aj iných ľudí meniť zvnútra, bez akéhokoľvek nátlaku, bez diktátu, bez petícií, bez pouličných zhromaždení a to dokonca aj niektorých z tých, ktorí sú lídrami a rozmnožovateľmi zla na Zemi, nehovoriac o tých, ktorých na nás pošlú.

Fáza snaženia však má svoje obmedzenia a neprináša ešte tú pravú zmenu. To preto, že vyžaduje energiu, je zápasom a nie vždy máme na to dosť sily, aby sme zápasili a neprestajne sa snažili. Človek čoskoro pochopí, že snažením nevybuduje nový svet, že jediným skutočným cieľom snaženia je dostať sa do inej hladiny vedomia, v ktorej akosi bez snaženia a úplne prirodzene sme tým, čím chceme byť. To je posledná štvrtá fáza, fáza zlomu. Podľa Platóna je tým zlomom práve rozpomienka na večnosť, na podstatu, z ktorej pochádzame. Je to v súlade s ranným kresťanstvom, ktoré hovorí ústami Jána o znovuzrodení alebo s ranným buddhizmom, ktoré hovorí o prebudení. Všetka naša snaha ukáže sa byť márna, ale nie zbytočná, pretože nás priviedla k pochopeniu vlastnej bezmocnosti aj v tomto smere. Vo fáze hľadania zlomu má význam jedine modlitba a meditácia, ale nie ako nejaká forma, ale ako hlboká vnútorná túžba po zmene hladiny svojho vedomia, podporená láskou k prejavom tohto vedomia do tej miery, do akej som ich už rozpoznal.

A čo po zlome? Zase kruh, žiadna priamka vo vesmíre neexistuje. Keď sa vyberiete na Zemi jedným smerom a pôjdete stále rovno, vrátite sa na to isté miesto. To isté platí aj vo vesmíre, tak tomu veril napríklad aj Einstein. Všetko je kruh. Po zlome začína človek rozumieť všetkým stupňom života a všetko chápe ako vývoj. A znovu môže začať a postupovať k ďalšiemu zlomu.


Milan Rusko

Komentárov (4)
  • Martin Varsík

    Podla mojich skúseností samotné prebudenie nestačí k celkovej zmene spoločnosti. Práve po prebudení prichádza tá správna aktivita, ten správny čin. Lebo ak neprichádza čin, tak to asi nebolo pravé prebudenie, znovuzrodenie. Tak ako sa narodí dieta, po krátkom čase dojčenia musí robiť činy, kroky, učiť sa rozprávať, chodiť...
    Ak človek pochopí, že je tu aj zlo a nie len dobro, tak sám od seba začne konať v prospech dobra. To ja chápem ako znovuzrodenie.

    No tu práve prichádza človek na to, že byť dobrým, spravodlivým, čestným a pravdumilovným sa v tomto svete "nevypláca". Začne chápať, že systém, ktorý tu panuje mu v tom všemožne bráni.
    Zisťuje, že sám nedokáže nič a samotné prebudenie ho nerobí šťastným. Chce kráčať v prebudení s ostatnými.
    Tu očakáva solidaritu, spojenectvo, bez ktorých nemôže budovať lepšiu spoločnosť.

    Aj Gandhí vyšiel do ulíc, čiže robil tlak zvonku na anglických otrokárov. Spájaním ľudí, ktorí sa nechali prebudiť a odvážne a aktívne dávali na javo svoju nespokojnosť a zlosť.Nenásilným odporom. Je to tlak zvonka. Aj petície majú svoj význam, je to nenásilný odpor.

    Aj Sokrates vystupoval na uliciach, aj Ježiš tak isto, dokonca bičom vyhaňal kupcov z chrámu a stoly im prevracal.
    Bezmocnosť cíti človek len vtedy, keď sa cíti byť v menšine proti mašinérii zla. Ale ak zodvihne hlavu viac slušných ľudí, beznádej priamoúmerne ustupuje.

    Podľa mňa všetky štyry fázy školy života musí sprevádzať odvaha robiť skutky. Lebo keby sme len hovorili o krásnych veciach a ostávali v systéme uvaznení a teda konali pod jeho diktátom, boli by sme ako farári, ktorí kážu o láske a pravde, ale sami si len bruchá mastia a využívaju čo im systém ponúka, keď sa mu neprotivia.

  • Milan Rusko

    Martin, pozor na to, aby sme nemenili pravdu podľa toho, akí sme my, ale aby sme menili seba podľa toho, aká je pravda... ;-)

    Znovuzrodenie, o ktorom hovorím, má hlbší základ než len konanie dobra a zla. Asi teda nemyslíme to isté znovuzrodenie.

    Čo sa týka vyjdenia do ulíc - kľudne tu poreferuj o svojich zážitkoch, postrehoch.

    Vieš, ja nie som proti aj demonštráciám, teda nejakým veľkým pouličným zhromaždeniam. Ale ak sa tak stane, to môže byť len špička pyramídy. Jej základňa je kdesi v základných bunkách ľudí, v sieti, ktorá žije a ktorá má riešenia. Máš Ty tento pocit siete?

    Lebo inak je pouličná demonštrácia len činom zúfalstva, ktoré akurát tak môže zneužiť nejaká politická strana vo svoj prospech.

    Čiže skutky - áno, samozrejme, ale: dva krát meraj a raz strihaj. Teda skutkom musí čosi predchádzať...

  • Martin Varsík

    Ahoj Milan
    dúfam, že príliš nemením pravdu podľa seba. Nemyslím len demonštracie na ulici, nikdy som sa nezučastnil, nemal som možnosť. Skor demonštracia v každom odvetví života.V práci, pri priateľoch, doma v kruhu blizkych, kdekoľvek, kde prichádzam do styku s ľuďmi.
    Takých zážitkov mám dosť a myslím si káždý človek.

    Čo sa týka zúfalstva v pouličných demonštráciach, tak to zúfalstvo tu už konkretne je. Záleží na tom kto ho vidí a kto nie.
    Ten človek, ktorý nemá prácu, alebo má a nevyžije poriadne s výplaty a ešte ho ničia úrady, splátky, nekompromisní zamestnávatelia, tí ľudia sú zúfalí. Potrebujú riešiť svoju situáciu hneď, lebo im ide doslova o život.

    Tí ľudia, ktorí majú prácu, kde zarobia ako tak na prežitie, alebo na slušne vyžitie, nemaju na krku splátky, tak tí nie sú zufalí a preto, sa neponáhľajú, sú viac trpezliví.

    Kto má vtedy pravdu?

    Preto chápem tých, ktorí idú do ulíc, lebo je toho už príliš na nich. Sú to mnohí ľudia, ktorí nie su násilní, sú slušní a aktívni občania, ktorí majú aj chuť a odvahu niečo riešiť.A tí ľudia aj merajú, nie len strihajú.
    Môžeš si pozrieť na youtube mnohé záznami s demonštrácii a zhromaždení nie len na Slovensku.

    Ak chceš, môžeš niečo povedať o znovuzrodení, ako si ho Ty prežil a čo si pod tým predstavuješ.

    O tej sieti, ktorá žije v základných bunkách ľudí samozrejme viem. Veď to je hádam jasné každému, kto je ako tak sociálne zdravý. Lenže ako chceš prebudiť tie základne bunky ľudí? Myslím, že to máš na mysli , to je tvoja cesta a zmysel aj tejto stránky, prebudzať ten základ ľudskej duše? Tá keď sa prebudí, sama vie čo treba robiť. Že každý čin človeka potom vychádza z prebudenej prapodstaty?

    Že pokiaľ sa človek neprebudí, nerozpomenie sa na svoju prapodstatu, pokiaľ sa nenarodí z ducha, nemôže robiť spravne činy, nemôže vojsť do kráľovstva nebeskeho, nemôže byť skutočne šťastný?
    Ak je to tak, potom súhlasím s Tebou, ak to myslíš inak, vysvetli mi.

  • Milan Rusko

    Martin, to si ma prekvapil, že neprotestuješ na uliciach. Lebo niektorí majú za sebou aj nejaké rozbité autá...

    Je skvelé, ak demonštruješ v rozhovoroch s ľuďmi, ja som ešte k tomuto nedospel. V osobnom kontakte som skôr pozorovateľ, než napravovateľ. Dokonca aj na stretnutiach je to skôr o tom, že ľudia sa chcú vyrozprávať, ale málokto sa chce skutočne niečo nové naučiť. Dúfam a čakám, až k tomuto ľudia dozrejú. A potom budem nie že rozprávať, ale skutočne komunikovať. Lebo komunikácia, to je to, čo ľudia najmenej ovládajú a práve v nej je skrytá ľudskosť...

    O prebudení teraz tu nebudem písať, všetko má svoj čas a na toto treba dozretie, osobné stretnutie a najlepšie niekde cez víkend. Ale to, čo píšem, musí chápavému stačiť ako impulz, ktorý prebudí v človeku to vlastné...

    Zmysel tejto stránky - určite si nemyslím, žeby sa čítaním tohoto alebo čohokoľvek niekto mohol prebudiť. Osobné stretnutia sú nenahraditeľné, dialóg z očí do očí je nenahraditeľný, citová zložka, ktorá sa nedá preniesť internetom, je nenahraditeľná. Toto tu je len nejaké nakopnutie k tomu, aby sa ľudia začali hýbať, možno si poopravili názory, možno podiskutovali o tom, kde máme iné názory a hlavne aby ľudia vedeli, že je tu niečo, o čom sa v škole nedozvedia, dokonca ani v kostoloch, ani v ezoterických učeniach, ani v knihách.

    Je tu reálna možnosť dosiahnuť zmenu spoločnosti zmenou seba a spojením sa. Zatiaľ stále je to len fiktívna možnosť, reálnou sa začne stávať, keď sa ľudia začnú dávať dokopy na správnych princípoch, ktoré sa tu snažím nejako zverejňovať...

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!