Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

O pravde náboženskej, čiže duchovnej

Milan Rusko 24 Jún 2013 PDF Tlačiť E-mail
Stretnutie v pondelok 24.6.2013 o 18:00 na Námestí pod vežou

Otázky:
1. Je niečo, čo by si chcel/a ľuďom povedať, keby si mal povedzme priestor v televízii a záruku, že Ťa ľudia vypočujú?
2. Keby si našiel/a zlatú rybku, čo by si si prial/a?
3. Čo pre Teba znamená slovo "náboženstvo"?
Otázky sú postavené tak, že by mali človeka očistiť, stíšiť a tak pripraviť na duchovné vyučovanie, ktorého učiteľ je v každom z nás, môžeme ho nazvať svedomie, vnútorný hlas alebo strážny anjel. Jediný problém otázok je v tom, že na prvú niektorí potrebujú aj mesiac, aby všetko vyrozprávali. Na druhú niektorí potrebujú aj mesiac, aby svoje skutočné priania a túžby pochopili. A na tretiu niektorí potrebujú aj mesiac, aby odbúrali svoje falošné predstavy a negatívne emócie (odmietavé cítenie). A keďže nemajú na to ten pokoj a čas, tak sa k skutočnému duchovnu vôbec nedostanú.

O pravde náboženskej, čiže duchovnej


Niektorí hovoria, že náboženstvo a duchovno sú dve rozdielne veci. Samozrejme, že dnes sú. Ale nemali by byť. Náboženstvo má byť nejaký systém, ktorý pomáha človeku k poznaniu duchovnej skutočnosti. To, že sú dnešné náboženstvá pokrivené a tie systémy skostnatené, nie je dôvod, aby sme odmietali pojem samotný. Keď som s duchovnom začínal, prvá vec bola, že som odmietol dve veci: štáty a cirkvi. Odmietanie je znakom puberty. Aby človek našiel seba a svoju cestu, odmietne rodičov, odmietne celú spoločnosť. A keď svoju cestu nájde a stane sa v nej pevným, stane sa dospelým a učí sa veci skôr chápať, než odmietať. Pochopenie je znakom dospelosti. Ale bez odmietnutia by nebolo úprimným. Pochopením a prijatím dokáže človek omnoho viac, než odmietaním...

Kedy som pochopil, že pravda náboženská je viac, než pravda vedecká? Keď som zistil, že veda nevie pochopiť život, nevie pochopiť partnerskú lásku, nedáva žiadny návod na šťastný a spokojný život. Dnešná veda uspokojuje len rozumovú časť našej bytosti a jej túžbu po pochopení vesmíru, v ktorom žijeme. Kto chce pochopiť život a hľadať šťastie v chaose nášho sveta, prirodzene sa obráti k duchovnému hľadaniu.

Náboženská pravda stojí nad všetkým, je najsilnejšia, je základom a východiskom života. Ale musí byť podrobená kritériu vedeckosti (rozumu a logike) aj kritériu umeleckosti (citu a kráse). Mnohí si myslia, že základom náboženskej (duchovnej) pravdy sú nejaké obrady, ceremónie, zvyky, prípadne morálka. Nie je tak. Keď sa lepšie prizrieme, vidíme, že každá náboženská pravda sa odvíja od nejakého zjavenia. Sú zjavenia dávno minulé, zapísané v nejakej knihe. Sú zjavenia odovzdávané v nejakom rade učiteľov/majstrov/guruov. Sú zjavenia súčasných prorokov. Je zvláštne, že ľudia veria tomu, čo povie niekto iný, ale nehľadajú si veci sami overiť. Uctievajú ľudí, ktorí ich častokrát klamú alebo zavádzajú. Nečudo, že sú klamaní, keď majú radšej nejaké návody a vedenie, než pravdu.

Pokračovanie len pre ľudí, ktorí milujú pravdu. To sú skutoční vedci, lebo chcú vedieť, rozumieť, chápať. Nestačí im veriť. Keď je jadro náboženskej pravdy v zjavení, ako sa k vlastnému zjaveniu dostať, aby sme si mohli zjavenia iných overiť? Prvou vecou je asi uvedomenie, že zjavenie prebieha neustále. Tak ako slnko svieti neustále a rastlinkám dáva život, tak duchovné slnko nám dáva neprestajne myšlienky a pocity. Je len na našej ťažkopádnosti a nemotornosti, ako tieto myšlienky zachytíme a ako s nimi naložíme. Preto vlastne to slnko, zdroj zjavení, riešiť ani nemusíme, riešiť treba len vlastnú nečistotu mysle. A čo sú najväčšie nečistoty mysle? Falošné predstavy, pokrivené domnienky a neskutočné túžby. Pravdivé predstavy, múdre domnienky a skutočné túžby nie sú zlé, oni sú tým zjavením, ktoré neprestajne dostávame. Ale je tu niečo v nás, čo to všetko kriví, prekrúca a falšuje. Proste nás to neprestajne klame. Klame tak, že pravdu, ktorá je nám zjavovaná, krúti.

Naša myseľ totižto nie je čistá ako zrkadlo. Sú v nej spomienky, vzorce, programy, vďaka ktorým z komára robíme somára. No nejde len o myseľ. Oveľa väčšiu váhu majú city. A tam naše vnímanie kriví množstvo zlých zážitkov, ktoré sme v živote zažili. City sú zranené, ustráchané, ubolené a kvôli tomu nemôžu vnímať realitu "tak to je", ale vnímajú "chcem" alebo "musím". Boja sa všetkých nových vecí, aby to náhodou nebolo ďalšie zranenie. A tak v strachu o zranenie, prichádzajú o zjavenie...

A ten, kto nájde spôsob, ako vyliečiť zranené city a očistiť zakalenú myseľ, mal by dostať Nobelovu cenu mieru, lebo tam kdesi začína vnútorný mier v každom z nás...

www.hladanie.net Milan Rusko
Komentárov (0)
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!