Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Duchovné príčiny nespravodlivosti vo svete. Časť II: Nespravodlivosť okolo nás.

Milan Rusko 11 August 2013 PDF Tlačiť E-mail

Stretnutie v pondelok 12.8.2013 o 18:00 na Námestí pod vežou.

Na duchovnú cestu ma vyhnala práve nespravodlivosť vo svete, ktorá sa dotýka každého z nás. Čo považujem za najväčšiu nespravodlivosť:

Privatizácia základných životných potrieb, to jest vody, elektriny, plynu, ropy, telekomunikácií, bankovníctva a zdravotníctva. Prečo určitá skupina ľudí dostala tú výsadu, že môže ryžovať zisky na tom, čo ľudia nevyhnutne potrebujú pre život? Predstavme si prameň vody. Ľudia si chodia vodu naberať. A zrazu príde niekto, posadí sa na prameň a začne vyberať peniaze za každý liter vody. Je to spravodlivé? Určite nie. Ale ono sa to robí veľmi sofistikovane (rozumej prefíkane) a skryto. On si tam nesadne na prameň priamo. On vybuduje vodovody, vodárne, nádrže, čističky a až potom pýta peniaze za každý liter. Veď tá prevádzka vodovodov predsa niečo stojí. Je to útlak? Áno, je to útlak, pokiaľ takto dosahuje zisky a pokiaľ ľudia nemajú nijaký vplyv a nemôžu nijako rozhodovať o vode, ktorú potrebujú pre život a ktorú im príroda zadarmo k životu poskytuje. Je to nevoľníctvo, kedy nejaký cudzinec príde a obsadí zdroje na našom území, určené prírodou a Bohom pre nás a vyciciava našu životnú silu v podobe peňazí. Ak mu ich nedáme, nedostaneme základnú životnú potrebu, čiže nemáme právo na život, ak sa nedáme vyciciavať.

Banky a peniaze. Peniaze sú dobré, či zlé? Peniaze sú mierou spravodlivosti v odmeňovaní za prácu. Spotrebuj len toľko, koľko si vyrobil. To je spravodlivé. Brzdí to spotrebu a nedovolí ľuďom plytvať. Viem si predstaviť aj spoločnosť fungujúcu bez peňazí, ale to by sa najskôr ľudia museli naučiť neplytvať a spravodlivo sa deliť, museli by sa naučiť primeranej skromnosti a zdieľnosti.

Ale čo je na peniazoch nespravodlivé? To, že sú v súkromnom vlastníctve a že niekto dosahuje zisk len preto, že vlastní peniaze a požičiava ich na úrok. Peniaze sú možno krvou ekonomiky, životodarným kolobehom. Ale požičiavanie na úrok znamená brať hodnoty vyprodukované ľuďmi bez toho, aby som ja vyprodukoval hodnotu. Bezprácny zisk je útlak a nespravodlivosť. Úrok, ako vieme, je zakázaný v Biblii aj v Koráne.

Zbrane a vojny. Je prirodzeným vyústením ziskuchtivosti ľudí, že v záujme zisku budú predávať zbrane a pokiaľ možno, tak obom bojujúcim stranám. Z toho dôvodu majú záujem na tom, aby boli vojny a aby sa kupovali zbrane. Ako naši predkovia múdro hovorili: Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

Drogy. Ani po invázii do Afganistanu vývoz drog neprestal. Práve naopak, znovu sa obnovil po tom, ako pred inváziou Taliban výrobu drog obmedzil. Obchod s drogami (a zvlášť výnosný, ak sú drogy zakázané) je tiež ďalším prirodzeným vyústením chamtivosti. Zarábať na tom, že poskytnem ľuďom dotyk raja aspoň na chvíľku a slepo ignorovať to, že urobím z človeka neľudskú trosku. Veď to sám chcel, za raj sa platí. Bieda, bieda dnešnej doby, opitej falošnými rajmi. Bieda, ktorá by vôbec nebola, keby svetovládci nemali na nej záujem.

Farmácia a medicína. Ďalšie významné odvetvie zisku. Je v záujme zisku nie vyliečiť, ale liečiť čo najdlhšie a čo najkomplikovanejšie, aby to bolo čo najdrahšie. Deformuje sa pojem zdravie, masy ľudí sa robia závislými od takzvaných liekov. Lekári sa stávajú obchodnými dílermi, farmaceuti podobne. Lekár už nepotrebuje rozumieť ľudskému telu a jeho fungovaniu. Stačí mať na stole tabuľku farmaceutickej spoločnosti, ktorý liek na ktoré príznaky použiť. A keď sú s nejakým orgánom problémy, tak ho proste vyrežeme a je pokoj. Nevadí, že stará čínska aj indická medicína zakazovala rezanie, rovnako ako pôvodná Hippokratova prísaha. A tak tu máme skupinku ľudí, deliacich si zisky nad masami chrchľajúcej nezdravej populácie.

Často sa píše o nerovnomernom rozdelení bohatstva a o tom, že bohaté krajiny by mali prispievať tým chudobnejším. Ale vehementne sa zamlčuje fakt, že bohatstvo bohatých bolo dosiahnuté na úkor tých chudobných. Nerovnomerné rozdelenie bohatstva vo svete nie je nespravodlivosťou, je to úplne prirodzená vec, ako je prirodzené, že niektoré zeme sú úrodnejšie a iné menej a ľudia môžu byť šťastní aj v blahobyte aj v skromnosti. V tom nie je problém. Problém je v tom, že úzka skupina ľudí dosahuje obrovské zisky na úkor masy ľudí, jej vyciciavaním.

Na Slovensku je jeden krásny príklad nerovnomerného rozdelenia bohatstva a tým je Bratislava. Je tam dosť práce, mzdy sú vysoké. Zvyšok Slovenska sa topí v nezamestnanosti a v nízkych mzdách. Je to spravodlivé? Pozrime sa tomu na zúbok, prečo to tak je: Je to preto, že Bratislavčania sú šikovní a pracovití a zvyšok Slovenska je lenivý a hlúpy? Nie, pozrime sa napríklad na telekomunikácie. Za telefonovanie platí celé Slovensko. Ale firma investuje väčšinu peňazí práve do centrály v Bratislave. Čiže celé Slovensko Bratislavu buduje a nemá z toho nič. Toto platí o každej firme s celoslovenským dosahom, platí to aj o štátnej správe, ktorá je centralizovaná v hlavnom meste. Takto kapitalizmus vytvára úzku skupinu bohatých a veľkú skupinu vyciciavaných, takto kapitalizmus buduje prepychové stavby v centrálach a vycicané periférie ponecháva v biede. Všade po svete. Buduje maličké superbohaté štáty na jednej strane a ľudskú biedu na druhej strane.

Dostávame sa do štádia tesne pred Veľkou francúzskou revolúciou, kedy šľachta, topiaca sa v prepychu a hýriaca v radovánkach od výmyslu sveta, zvyšovala útlak ľudu. Dostávame sa do štádia tesne pred októbrovou revolúciou v Rusku, kedy ruská šľachta robila to isté. A dnešná šľachta, ktorá šľachetnosť v duši nie že stratila, ale ju ani nikdy nemala, tá dobre vie a tuší, čo ju čaká. A tak vymýšľa stratégie a postupy, ako stav udržať, ako ľudí klamať, ako ich držať v prízemnej zábave, v materiálnej chtivosti. Vynakladá stále väčšie peniaze na ohlupovanie ľudí. A vo svojej prefíkanosti nezabúda ani na to, aby ovládla všetky opozičné hnutia, aby sa postavila do čela každej bunky odporu a tak zviedla nespokojencov tam, kam potrebuje. Ale trávu rašiacu na jar nezastavíš, ani keby si ju kladivom do zeme zatĺkal...

Prečo? Prečo? Prečo sa to deje? Proste preto, že niekto nemá dosť. Nespokojnosť nie je zlá, patrí k životu. Ale chamtivosť ničí život. Odkiaľ sa v nás berie chamtivosť? Odkiaľ tá nespokojnosť, ktorá ženie ľudí k prepychu cez útlak a cez mŕtvoly? O tom zase nabudúce.

 

Milan Rusko





Komentárov (0)
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!