Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Duchovné príčiny nespravodlivosti vo svete. Časť III: K zdroju spokojnosti v nás

Milan Rusko 18 August 2013 PDF Tlačiť E-mail

Stretnutie v pondelok 19.8.2013 o 18:00 na Námestí pod vežou.

Minule sme popísali základné formy útlaku, ktorý sa tu dnes deje v globálnom merítku. Dnes je to hlavne útlak ekonomický, teda vyciciavanie ľudí formou predaja, zvlášť predaja základných životných potrieb.

Čo je to útlak? Keď jeden oberá iného o životný priestor, o životnú energiu. Utláčateľ by si to s utláčaným určite vymeniť nechcel. A naopak, utláčaný by si to rád vymenil, ale nemôže. Tu sa dostávame k definícii spravodlivosti. Spravodlivosť znamená správať sa tak, že keď si vymením miesto s hociktorým človekom a on by sa správal ku mne tak, ako ja k nemu, že by sa mi to páčilo a nechcel by som to meniť. O takomto človeku možno povedať, že žije spravodlivým životom. Nerobí inému to, čo nechce, aby iní robili jemu.

Prečo však ľudia nespravodlivo utláčajú iných? Jednoducho pre túžbu, ktorú majú v sebe. Túžbu po bohatstve a po moci. Volá sa to chamtivosť, ziskuchtivosť a mocibažnosť. Toto sú základné príčiny všetkého zla vo svete. Túžba po bohatstve a moci je v každom jednom z nás. Sú však ľudia, ktorým vnútro nedovolí napĺňať si túto túžbu útlakom iných. A sú ľudia, ktorí tieto zábrany, toto sociálne cítenie v sebe nemajú. Sú ľudia, ktorí hľadajú také modely spoločnosti, ktoré nevytvárajú útlak. Snažia sa o tom napríklad rôzne modely socializmu alebo priamej demokracie. Sú to všetko pekné snahy o vytvorenie spoločnosti bez útlaku. Ale všetky len stanovujú pravidlá pre obmedzovanie túžby po bohatstve a moci, ktorá je v každom z nás. Neriešia samotnú podstatu problému: pocit nedostatku v nás. Nevytrhnú burinu aj s koreňom, len ju neustále zrezávajú. No ona po každom zrezaní zase narastie. Duchovné riešenie je práve v pochopení a v odstránení tohto pocitu nedostatku vo vnútri každého jedného človeka.

Odkiaľ sa v nás teda túžba po bohatstve a moci berie? Majú ju zvieratá? Zvieraťu stačí najesť sa, mať svoj priestor a partnerka/ku. Prečo ľudia chcú viac? Prečo chcú pokiaľ možno vlastniť celú zem a ovládať všetko? Kde sa v nás vzali tieto túžby? Predstavme si, ako by vyzeral svet, keby vesmír/príroda do nás nevložili túto túžbu. Nebolo by v takomto svete omnoho menej problémov? A predsa táto túžba je našou neoddeliteľnou súčasťou.

Ako teda vzniká akákoľvek túžba? Túžba vzniká z videnia a z páčenia. Vidím nejakú vec, páči sa mi, tak po nej zatúžim. Je to pocit krásna (páčenie), ktorý vytvára túžbu. Ale najprv to musím vidieť. A ako v človeku vznikla túžba vlastniť a ovládať? Jednou odpoveďou sa zdá byť, že život je ťažký a ľudia hľadajú spôsob, ako si to uľahčiť a tak nútia iných pracovať na nich. Pravda je. Ale prečo im nestačí, že majú čo jesť a kde bývať a zvyšujú útlak, aby si stavali prepychové paláce? Prečo tá túžba po prepychu? Povieme: Lebo prepych vytvára v nás pocit krásna. Dobre, ale prečo tá túžba po kráse?

Duchovnou odpoveďou je: Lebo krása, bohatstvo, moc, sú prirodzenou súčasťou našej duše. Obraz krásy, bohatstva a moci je ukrytý v našej duši, v našom podvedomí. A aj keď si to neuvedomujeme, tiahne nás to k nim. Preto, lebo kdesi v podstate duše tú krásu, bohatstvo a moc máme, prirodzene túžime po nich, ako človek, ktorý uvidí krásnu vec a zatúži po nej. Pocit nedostatku vzniká práve z tej nezrovnalosti, z toho rozporu, že v sebe obraz krásna, bohatstva a moci nosíme, ale okolo seba to tak nevidíme. A tak sa obraz v nás stáva snom, ktorý túžime naplniť.

Dobre a odkiaľ sa v nás vzal ten obraz, ten sen o naplnenom živote, plnom krásy, bohatstva a moci? Správna duchovná odpoveď je: z videnia. Nie je možné, aby niečo bolo ukryté v našej duši len tak. Museli sme to vidieť, museli sme to zažiť, museli sme byť v tom, museli sme prežívať stav, v ktorom boli všetky tieto túžby naplnené. Kedy sme prežívali stav naplnenia krásou, bohatstvom a mocou? V tomto živote to nebolo. Tu zlyháva filozofia dnešného kresťanstva o tom, že duša vzniká narodením. Zlyháva aj hinduistická predstava o tom, že duša sa vyvíja cez rôzne inkarnácie. Ani jedna nedáva odpoveď, ako sa do našej duše zapísala krása, bohatstvo a moc. Odpoveď však dáva Platón (a teda aj Sokrates): Naša duša pred narodením existovala v plnosti krásy, bohatstva a moci. Nie nadarmo slovo bohatstvo a boh súvisia. Naša duša existovala v univerzálnom bytí, v univerzálnom zdroji, v ktorom bola v nekonečnom pokoji, blahobyte a mala všetko to, po čom teraz túžime a za čím sa tak pracne namáhane.

Toto univerzálne bytie, zdroj všetkých duší, môžeme kľudne nazvať slovom Boh. A k tomuto zdroju sa môžeme vrátiť, o tom sú všetky duchovné učenia, o tom bol pôvodný buddhizmus, platonizmus, kresťanstvo, islam, aj všetky duchovné prebudenia v stredoveku až po súčasnosť. Všetky sú však zatajované alebo prekrúcané. To preto, že duchovnú pravdu nepochopí človek zvonka, len ten, kto je v nej.

Zhrnutie: Nespravodlivosť vo svete existuje. Príčinou nespravodlivosti je ľudská chamtivosť a mocibažnosť. Tá je spôsobená pocitom nedostatku, ktorý vyviera z toho, že sme oddelení od podstaty svojej duše, v ktorej sme už raz boli a táto podvedomá praspomienka na stav blaženosti nás ženie znovu tento stav dosiahnuť. A tak páchame všetko zlo. Ale pre slepotu nehľadáme tam, kde to všetko pramení, nehľadáme bohatstvo a moc tam, kde je zdroj, ale hľadáme to v hmotných veciach okolo seba.

 

Milan Rusko

Komentárov (0)
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!