Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Ku koreňu túžby po bohatstve a po moci

Milan Rusko 22 September 2013 PDF Tlačiť E-mail
Bohatstvo a mocAhojte, ďalšie stretnutie z cyklu Pod vežou bude v pondelok 23.9.2013 o 18:00

Pri príprave témy "Duchovné príčiny nespravodlivosti", som narazil na  jeden podstatný a kľúčový bod, ktorému nie každý správne rozumie. A to sú práve tie dve príčiny chamtivosti a mocibažnosti. Jednou je nadbytok túžby, druhou je nedostatok brzdy. Takže ešte raz: Chamtivosť vzniká, keď máme silnú túžbu po bohatstve a k tomu nedostatok empatie, sociálneho cítenia a zmyslu pre spravodlivosť. Mocibažnosť vzniká, keď máme silnú túžbu po moci a k tomu nedostatok empatie, sociálneho cítenia a zmyslu pre spravodlivosť. A povedal som, že túžba po bohatstve aj po moci je prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou našej duše, je iskrou Boha v nás. Ale ľudia povedia: Ja netúžim po bohatstve. Alebo: Ja netúžim po moci. A čo teraz? Dáme demokraticky hlasovať, čo je pravda? Ale pre pravdu neplatí demokracia, pre pravdu platí múdrosť.

 

Ani ja netúžim po bohatstve. Snažím sa žiť čo najskromnejšie a bohatstvo vidím v nezávislosti od materiálnych vecí. A predsa viem, že duša túži a pachtí po blahobyte. Ani ja netúžim diktovať ľuďom a predsa viem, že duša túži po poriadku, súlade, súčinnosti. Odkiaľ to viem? Možno odtiaľ, že som zažil oba extrémy. Len ten, kto zažije absolútnu biedu, ocení, čo je blahobyt. Len ten, kto zažije absolútnu bezmocnosť, pochopí, čo je moc. Len ten, kto sa pozrel smrti do očí, pochopí, čo je život. Vesmír funguje v jednote protikladov. Bieda a bohatstvo, bezmocnosť a moc, sú neoddeliteľné. Kto sa bojí biedy, nikdy nezíska skutočné bohatstvo. Kto sa bojí bezmocnosti, nikdy nezíska skutočnú moc ovládať svoj život.

Prečo si ľudia myslia, že nemajú v sebe túžbu po bohatstve, či po moci? Možno nemajú dostatok energie? Možno nevedia, ako by to slušným spôsobom dosiahli? Možno jednoducho nechcú vytŕčať z davu? Možno cítia, že ľudia okolo nich im od malička neprajú a preto túto túžbu proste v sebe potlačili? Človek dokáže potlačiť svoju úprimnosť a hrať sa na takého, akého z nás chce mať naše okolie. Ale to neznamená, že tá túžba v nás nedrieme, že tam nie je.

A potom sa čudujeme, keď úplne slušný a dobrý človek príde do parlamentu alebo sa stane primátorom, ponúknu mu dvojciferné milióny, až sa mu pretočia oči a zradí pravdu, zradí národ, zradí svoju dušu, zapredá vlastnú matku. Kde sa to v ňom vzalo? Povieme: Peniaze ho pokazili. Naozaj? Nie! Ale zrazu sa mu z podvedomia vynorila túžba po bohatstve, o ktorej dovtedy netušil, že ju má a nezvládol ju. Lebo uvidel bohatstvo, aké poskytujú peniaze, ale neuvidel a nemal zážitok bohatstva, ktoré je nad všetky bohatstvá sveta. Lebo kde Bôh (Príroda) dal(a) túžbu, tam dal(a) aj jej naplnenie. Ešte raz: Túžba je ako voda, ktorá tečie z vyššej hladiny do nižšej. Dá sa povedať, že každý vodný tok túži dostať sa do mora alebo aspoň do pokojného jazera, kde jeho túžba ustane, lebo dosiahla naplnenie. A kde je to more ľudských túžob? Kedy prestane/ustane túžba po bohatstve a moci? Kedy žiadne bohatstvo sveta nepresvedčí človeka, aby konal nespravodlivo, proti vlastnému národu?
Milan Rusko
Komentárov (0)
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!