Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Otvorenie tretieho ucha

Milan Rusko 11 December 2011 PDF Tlačiť E-mail

UšiMotto: Spýtal som sa: Čo treba, aby sa človek naučil pekne spievať? Odpovedali mi: Treba mať hudobný sluch. Hovorím: Sluch? Spieva sa ušami, či hlasivkami? Hovoria mi: Bez sluchu, chlapče, bez sluchu sa spievať nedá. Mať dobrý sluch znamená rozpoznávať intervaly medzi tónmi, vnímať jemné rozdiely zvukov. Ak máš sluch, hlasivky sa prispôsobia. Ak nemáš sluch, nerozoznáš, čo si zaspieval dobre a čo falošne.

Tretie ucho je duchovný (teda očami neviditeľný, ale reálny) orgán, pomyselne (symbolicky) umiestnený v strede medzi obomi ušami, teda na samom vrchu hlavy a je nasmerovaný rovno do neba. Je nástrojom všetkej inšpirácie - vedeckej, technickej, umeleckej, filozofickej aj náboženskej.

Cesta a stromOpakovanie: Minule sme hovorili o troch kruhoch - kruh spoločenský, kruh učiaci sa a kruh samoučiaci sa. Spoločenský kruh nemá iný cieľ, len byť spolu. Učiaci sa kruh má za cieľ spolu sa učiť, v niečom sa zdokonaľovať. Cieľom samoučiaceho kruhu je učiť sa jeden od druhého, teda keď zdroj učenia je medzi nami a v nás samých, nie niekde mimo kruh. Teraz niečo o hranici medzi učiacim sa a samoučiacim sa kruhom. Tou hranicou je práve otvorenie tretieho ucha.

Môžme byť v kruhu, ktorý vedie nejaký vodca, guru. "Kruhovejšie" je však byť v kruhu, kam raz pozveme jedného učiteľa, inokedy iného. Ešte kruhovejšie je, keď si pozdieľame, ako na koho zapôsobila taká kniha alebo onaká prednáška. Stratilo sa niečo stratou gurua? Iste, stratila sa koncentrácia, cieľavedomosť, vedenie. A získali sme niečo? Áno, získali sme spontánnosť a vlastnú motiváciu, vlastnú aktivitu. Vadí, že sme stratili vonkajšie vedenie? Nie, nevadí, lebo nájdeme vedenie vnútorné, vlastné pudenie, vlastnú inšpiráciu. Pritom sme stále na úrovni kruhu, kde zdroj učenia je mimo nás. A stojíme na hranici nového kruhu: Samoučiaci kruh začína, akonáhle objavíme zdroj inšpirácie vo vnútri kruhu, v nás. Tu je kameň úrazu pre mnohých, mnohí sa toho boja, stále sa chcú opierať o palicu vonkajšieho vedenia a nechcú sa postaviť na vlastné nohy vlastnej inšpirácie. Prečo? Lebo ju nemajú alebo jej neveria, nedôverujú.

Ako vlastnú inšpiráciu v sebe objaviť? Ako mať istotu, že je pravdivá? Ako mať istotu, že nás vedie tým správnym smerom? Ak tieto otázky vieme nielen zodpovedať, ale aj uskutočniť, tak máme samoučiaci sa kruh, Univerzitu, Akadémiu Života, skutočnú Školu života, ktorá ľudí nerozdeľuje, ale spája a vedie človeka k individuálnemu poznaniu a ľudstvo k blahobytiu. Lebo vodcovia, náuky a ideológie rozdeľujú, ale kruh spája...

Cesta a stromy1. Kde je zdroj našej inšpirácie?

Každá myšlienka, každý nápad, je zdrojom inšpirácie. Potrebné je len to, aby sa človek cítil dobre, bol v pohode, nemal strach, smútok, zlosť ani prílišné chcenie. Všetko toto dnešná spoločnosť tlačí do nás hojnou mierou. Odvážneho to nezaskočí. Treba sa v tom cvičiť, cvičenie robí majstra. Kolektív školy môže vytvoriť dobrú atmosféru, v ktorej miznú strachy aj hnevy.

2. Ako viem, ktorá inšpirácia je pravdivá a ktorá nie?

To je už oveľa ťažšie, pretože cit pre pravdu máme odmalička potlačený. Je potrebné učiť sa priamemu nazeraniu skutočnosti (viď napr. fenomenológia). Vnímať vecí tak, ako v pravde sú, bez domýšľania si, bez skresťovania reality naším strachom alebo chcením. Treba odhodiť všetok ten nános náboženských, ezoterických a filozofických učení a vedeckých teórií, ktoré nám zastierajú pohľad na pravdu samú. Úprimný vidí pravdu, neúprimný sám seba klame, roztržitý vidí halucinácie. Pravdivosť vnímania sa dá testovať v dialógu, v komunikácii s inými, či aj niekto iný vidí veci tak, ako ja. Kolektív školy pomáha aj v tejto veci.

3. Ako viem, že inšpirácia smeruje zdravým smerom?

Pokoj, radosť, dobro, jednota, aktivácia energie, tvorivosť, chápavosť, poznanie. To sú sprievodné znaky, že kráčame správnou cestou. Prečo? Lebo o tom je život: o radosti a o poznaní. Samozrejme bez prekážok to nejde. Ako tu môže byť užitočný kruh? Jedinečne - v zdieľaní poznania, v zdieľaní radosti, v zdieľaní tvorivosti jeden pre druhého. Jeden pre všetkých, všetci pre jedného.

Zhrnutie: Ako si otvorím tretie ucho, otvorené rovno do neba? Budem v pohode, bez strachu, bez zlosti, bez chcenia. Budem sa učiť pravdivo a neskreslene vnímať pravdu, bezprostrednú realitu. Budem rozvíjať pozitívne aspekty života v sebe a v akomkoľvek kruhu, v ktorom sa ocitnem.

Ono to celé iste nejde hladko a bezbolestne. Nejaké prekážky, nejaké zábrany, nejaké bloky v nás sa tomu do cesty vždy postavia. Ale práve vtedy stojím predo dvermi. O tom zas niekedy nabudúce, hlavne ak bude pre koho písať...

Možno teraz vieme, o čom je samoučiaci sa kruh. Možno teraz vieme, aké vnútorné prekážky bránia ľuďom, že potrebujú vyhľadávať vonkajšie barličky, guruov, či náuky alebo dokonca že vôbec nemajú potrebu niečo sa v živote naučiť.

UšiA možno prídeme aj k tomu, že presne tento základ učenia fungoval v starovekej Platónovej Akadémii, rovnako ako v stredovekej Univerzite. Dnešná veda a dnešné univerzity len opajcovali tento spôsob výučby a skreslili ho. Z radostného vnútorného poznávania urobili tlačenie vedomostí do hláv. A rovnako tak Tomáš Akvínsky, Hegel, či Marx len opajcli Sokratovo poznanie (nesprávne dnes nazývané Platónova či Aristotelova filozofia), pričom z neho odstránili hlavu a ponechali len torzo, ktoré sa im hodilo.

Záver: Kiež by ľudia boli samé ucho, kiež by neprestávala tiecť inšpirácia zhora, kiež by sa ľudia nechali viesť prefiltrovanou, preosiatou pravdou inšpirácie a nefalšovanou, nepokryteckou láskou zhora.

Milan Rusko

Komentárov (15)
  • Erik Leitner  - Otvorenie ucha

    Pekne si to spísmenkoval, Miňo.
    Šikovný si ty chlapec.

    Ahoj, Erik

  • Milan Rusko

    Ahoj Erik, teším sa, že rezonujeme na spoločnej vlne. Pre mňa je podstatné tieto veci uskutočniť. Začal som písať o tom len preto, že nebolo nikoho, kto by chcel veci realizovať a nikoho, kto by ma chcel vypočuť... Papier, ten vypočuje... :idea:

  • julo

    Ten zdroj inšpirácie zhora sú zdedené gény po rodičoch. Neklam sám seba!

  • Milan Rusko

    Julo, inšpirácia sú podľa Teba zdedené gény po rodičoch? Máš na to vedecké vysvetlenie? Lebo inak je to len Tvoje presvedčenie, možno založené na Tvojej vlastnej skúsenosti.

    Moja skúsenosť hovorí, že mám niečo, čo som nezískal od žiadneho rodiča ani starého rodiča...

  • Milan Rusko

    Možnože je práve tu pes zakopaný. Prečo niektorí ľudia nemajú vzťah k spiritualite? Lebo nemajú inšpiráciu zhora. Prečo iní majú vzťah k spiritualite a uprednostňujú vedomie pred hmotou? Lebo majú inšpiráciu a veľmi dobre vedia, že to nie je z nich, ani z ich génov, ani z ich životných zážitkov, ani z ich predstáv.

    Umelci častokrát hovorili, že hudbu "počuli", že obrazy "videli". Vynálezci hovorili, že sa im vynález zjavil, napríklad vynález ihly do šijacieho stroja sa vynálezcovi prisnil v sne.

    Máme troch ľudí: Jeden povie: Verím, že klokani existujú. Druhý povie: Neverím, žeby klokani existovali. Tretí povie: Videl som klokana. Kto z nich hovorí pravdu??

    Julko, nie si Ty na úrovni veriaceho, ktorý verí v prvotnosť hmoty a druhotnosť vedomia?

  • julo

    Prepáč Milanko, vedomie sa rodí a vyvíja s hmotou tej časti nášho bytia ktorú nazývame mozog. Ale už sme tušim tu o tom hovorili. K tomu, aby si vôbec čosi vnímal, potrebuješ tvoje hmotné telo. A aké ešte celkom nepoznané vlastnosti má náš organizmus môže niekoho fascinovať, iný to jednoducho objavuje.

  • Milan Rusko

    Julko, hovoríme o inšpirácii, nie o stavbe mozgu a vedomia. Ak si Ty nemal takú inšpiráciu, ktorá presahuje hranice zmyslových a genetických skúseností, to neznamená, že ju nemohol mať niekto iný. Vyskúmal si všetky?

    A keď chceš rozoberať vzťah mozgu a vedomia, ak tvrdíš, že vedomie je vytvárané mozgom, ako mi vysvetlíš moju skúsenosť, keď som raz odpadol: Najprv som prežíval bolesť, ktorá sa stupňovala, až k neznesiteľnosti. A keď bola bolesť neznesiteľná, zrazu akoby sa niečo odstrihlo, skok a pocítil som pokoj, kľud, úplnú pohodu a radosť. Pritom telo zostalo zmeravené a vôbec som si ho neovládal. Chcel som niečo povedať, ale ústa nevydali hlas. Ľudia okolo boli v panike, ale ja som bol v pohode.

    Niečo podobné som zažil počas narkózy. Telo som si necítil, ale existoval som, žil som v snovom svete.

    Z toho ja usudzujem, že väčšinou je vedomie pripútané k telu, ale ak sa výnimočne odpúta, prežíva stavy blaženosti. Mám teda priamu skúsenosť, že vedomie existuje aj mimo tela, ale len za špeciálnych podmienok, normálne je s telom spojené. Viem si takto predstaviť aj smrť, kedy sa vedomie odstrihne od tela úplne a navždy...

  • Julo

    Už niekoľkokrát, spomínam si, si sa zmienil o svojich zvláštnych zážitkoch z ktorých usudzuješ, že by mohlo byť niečo, čo prichádza akosi „zhora“, od akejsi vyššej inštancie – boha. To je tvoj názor vyplývajúci zo všeobecne prijímanej hypotézy existencie bohov a nadprirodzeného sveta duchov do ktorého sa niektorí ľudia môžu dostať svojím vedomím a ktorí zas naopak, môžu zasahovať do ich vedomia, ako ty hovoríš, akousi inšpiráciou. Možno je to tak, ale je aj iný pohľad. Nie všetci ľudia sú rovnako geneticky obdarení určitými schopnosťami, niekomu sa stačí najesť, vyspať, mať zabezpečenú rodinu a jedinú knižku čo pozná je vkladná, alebo modlitebná, inému nie. To, čo som tým chcel povedať si dopovieš sám cez vlastné skúsenosti s ľuďmi.
    A teraz k tým tvojím zážitkom a nielen tvojím, mali ich mnohí ľudia a ani si ich veľmi nepovšimli, iných fascinovali a začali sa nad prežitým zamýšľať a prišli k podobným záverom ako ty. Nechcem ťa oberať o tvoj názor na dualitu tela a ducha, ale predostrieť iný racionálnejší pohľad na to čo si prežil. Mozog so svojimi „zázračnými“ schopnosťami, stále objavovanými, poznanými ešte aj nepoznanými je spojený s okolitým svetom receptormi (sieť nervov) a zmyslovými orgánmi pričom má zrejme tú zvláštnu schopnosť, že samotný mozog sa od nich za určitých okolností dokáže odpojiť napr. tak ako spomínaš pri neznesiteľnej bolesti, alebo pôsobením farmaceutických látok, alebo počas hypnózy a za určitých okolností začne generovať haluciogénne predstavy, no niekto môže z týchto reálnych stavov vydedukovať existenciu duše, bohov, nadprirodzený svet duchov a hľadať potvrdenie svojich predstáv. Teda nekomplikujme si to, nežeňme vodu na mlyn cirkevníkom a cirkvám veˇžijeme len raz, ako to hovorí Julo Voskár.

  • Julo

    A ešte ma napadlo, že v úvodných častiach Koránu, kde je opísané ako sa stal Mohamed božím prorokom, to bolo tak, že počas pasenia oviec viacmenej z nudy začal o všeličom možnom premýšľať a keď o tom rozprával svojím súkmeňovcom tí sa čudovali, že oni také myšlienky a nápady nikdy nemali, teda musí to byť boží prorok. Tento názor svojej 17. člennej rodiny si osvojil, napísal Korán a vybojoval niekoľko bitiek (vojen) v ktorých boli jeho stúpeci porazení, ale aj zvíťazili.

  • Milan Rusko

    Nežeňme vodu na mlyn cirkvám, ale žeňme vodu na koleso hľadania pravdy...

    Tvoj pohľad poznám, veď som ho celý prelúskal, než som začal tvrdiť to, čo teraz. Mozog proste vyprodukuje rôzne halucinácie. OK. Niečo, ako keď počítač vyprodukuje nejaké nezmysly. Ale videl si, žeby počítač vyprodukoval niečo nové, ušľachtilé, krásne? Nič, len to, na čo je naprogramovaný. Práve to je zaujímavé na rôznych zjaveniach, že majú rôznu kvalitu a môžu zjavovať veci nevídané a neslýchané, krásne, veľkolepé. Môže mať nejaká porucha v mozgu veľkolepé dôsledky?

    Ja sám som mal taký sen, ktorý ma vedie a ukazuje mi v živote cestu. Je veľmi ťažké vysvetliť takýto sen len minulými skúsenosťami. Je úplne prirodzené, že si tento sen vysvetľujem ako zjavenie zhora, z univerzálneho vedomia.

    Ale dobre, nech je po Tvojom, nech všetky ušľachtilé myšlienky a city, ktoré sú v nás, nech sú len halucináciou mozgu. Ale aj v tom prípade, nemali by sme takéto halucinácie vyhľadávať? Tie ušľachtilé myslím, nie tie uletené. Nemali by sme v sebe rozvíjať prospešné stavy mysle, ako je bezpodmienečná láska, pozitívne vnímanie plusov aj mínusov života, odpúšťanie? Nebol by svet krajší takto? Tu myslím, že môžu spolupracovať ateisti aj teisti na lepšom svete.

    P.S.: Ten Mohamed vytvoril z rozhádaných bojujúcich arabských kmeňov jeden národ s vysoko rozvinutou kultúrou a vzdelanosťou, ktorá ďaleko prevyšovala stredovekú Európu. Nie je teda správne, aby sme podobné inšpirácie, ako mal on, vyhľadávali aj my? Nech už sú odkiaľkoľvek?

  • Julo

    O tých "inšpiráciách zhora", je široká téma a dalo by sa o nej dlho diskutovať v súvislosti napr. s Mojžišom a vyvoleným židovským národom, Hitlerom a čistou rasou, Leninom, Stalinom a komunistickou spoločnosťou, Mohamedom, atď. a miliónmi zmarených ľudských životov, ktoré tak ako aj my, žili ten svoj jediný, nešťastný život. Že to všetko malo aj svoje pozitívne stránky neznamená vyváženie a ospravedlnenie negatív, ak tam zomierajú ľudia. Skrátka je to široká téma.
    PS: Nemáš záujem na prezentácii svojich myšlienok aj cez Zborníky Litery 2. Ja tam chodím a rád by som tam stretol aj teba. Býva to niektorý štvrtok, tak ku koncu mesiaca o 16.00 hod. Dávno si sa tam neukázal.

  • Julo

    Ako sa tam dostal ten smajlík neviem. Ak môžeš, zmaž ho.

  • Milan Rusko

    Julko, k tomu, čo hovoríš je v článku bod 2 a 3: Rozlišovať medzi pravdou a lžou a medzi prospešnosťou a škodlivosťou...

    Dobre Ťa napadla Litera, lebo inšpirácie môžu byť rôzne, aj fantastické. Ale aj vymyslené fantázie môžu budovať v ľuďoch niečo dobrého. Ale ja teda nefantazírujem, ja sa držím pravdy, snažím sa...

    P.S.: Daj vedieť o Litere, keď bude. Iste tam budú vedieť niečo o treťom uchu.

  • Julo

    O januárovom termíne Litery ťa budem informovať (ak nezabudnem)v tomto roku posledná bola 15.12 a bola tam celkom pekná debata aj o duchovných veciach.

  • Julo

    A príjemné prežitie sviatkov Zimného slnovratu celej vašej rodine.

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!