Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Rozhovor s Dr. Emilom Pálešom, o duchovnosti, o spravodlivosti, ...

Milan Rusko 26 August 2013 PDF Tlačiť E-mail

Emil PálešPamätám si môj prvý kontakt s Vami na prvom stretnutí čitateľov časopisu Sophia pri Banskej Bystrici. Mali ste na sebe džudistické kimono, jemné spôsoby a razantné odmietanie klamných ciest. Boli ste pre mňa vzorom človeka odľahčeného od materiálnych starostí a oddaného duchovnému hľadaniu. Ste stále rovnaký? V čom ste teraz iný? Robili by ste niečo inak, keby ste mohli zmeniť svoju minulosť?

Nebolo to kimono, len strih a materiál ho mohli pripomínať. V tom čase som naozaj cvičil orientálne bojové umenia. Som stále ten istý a zároveň iný. V jadre som stále verný cieľu, ktorý som si vytýčil v ranej mladosti, ale tri desaťročia skúsenosti zmenili formu a prostriedky, akými ho chcem dosiahnuť. Vo vývinovej psychológii platí zákonitosť, ktorú by sme mali poznať. Dvadsiatnik má ideály, ktoré vníma akosi poeticky, citovo. No ak ich nemá stratiť, okolo tridsiatky ich musí prepracovať aj rozumovým pochopením. A okolo štyridsiatky ich musí premeniť na konkrétne činy. V mladosti je nám zjavená úloha, ktorú máme postupne premeniť na skutočnosť. Ľudia sa namiesto toho vzdajú, hovoria že svet je taký a taký – ale je taký len ich vlastnou vinou, pretože ho nezmenili. Stále zápasím o skĺbenie duchovných ideálov s realitou, lebo kapitulovať pred vonkajšou realitou je koniec života duše.

Ak si dobre pamätám, časopis Sophia bol pôvodne ezoterický, v obyčajnom formáte, obálka vo fialovej farbe, v jednom čísle obrázok Mečiara s posmešným textom. Potom ste prišli Vy, vznikla úplne nová Sophia, zmenil sa formát časopisu na veľmi umelecký, obsah dostal hĺbku. Ako ste sa stali šéfredaktorom Sophie, pre mnohých najlepšieho duchovne zameraného časopisu na Slovensku?
Sophia vychádzala v rokoch 1993-99 a vyšlo 20 čísel. Pred „prvým“ číslom však vyšli tri čísla časopisu s rovnakým názvom. Bola to pani Magda Martišková, ktorá si zvolila tento názov a rozhodla sa venovať niečo zo svojho dedičstva na vydávanie časopisu. Ešte sa len zápasilo o výslednú podobu a ducha časopisu a ja som bol je jedným z poradcov. Magda sa priklonila k mojej koncepcii. Tie ostatné koncepcie by sa neboli dlho udržali. Podmienky pre periodiká sú tvrdé: musíte to prakticky platiť z vlastného vrecka, predajná cena tvorí len zlomok nákladov. Vyžadovalo si to značnú obetavosť a schopnosť dať do pohybu ľudí. Vďaka nadštandardnej podpore čitateľov som Sophiu udržal sedem rokov, ako hrdinskú pannu, ktorá odolávala korupčným ponukám až do svojho zániku. Takéto boje, ktoré sú vopred prehraté, majú v skutočnosti význam pre duchovný svet. Všetci, čo sa na tom zápase podieľali, tým sformovali svoju osobnosť, vykryštalizovali charakter – a to je večný zisk. Hlavne mladí, ktorí dnes robia iné aktivity, až som prekvapený.


Prečo vlastne Sophia zanikla? Bol to nedostatok predplatiteľov, nedostatok inšpirácie a autorov alebo proste prišiel čas zameniť slová za skutky v podobe povedzme Vašich kurzov sofiológie?
Predplatiteľov bolo niekoľko tisíc, ale bez reklám a dotácií od mocenských skupín to nebolo finančne udržateľné. Po rokoch neplatenej dobrovoľníckej práce sa vyčerpáte. Koncom 90-tych rokov som bol takmer na prahu bezdomovectva, lebo aj o rodičovský byt nás pripravili reštitúciou. To však nebol ten najväčší dôvod. Keby som mal príspevky, aké som si predstavoval, bojoval by som o Sophiu ďalej. Ľudia neboli metodicky schopní naplniť ideál, ktorý som vytýčil. Chcel som príspevky v zmysle duchovnej vedy. Teda aby to bolo duchovné a zároveň ste vedeli, čo hovoríte. To nikto nepoznal. Ľudia poznali len dve veci: buď to bol duchovný názor, ale prevzatý od nejakej autority – alebo to bolo samostatné myslenie, ale len v rámci hmotných súvislostí. Musel som si uvedomiť, že môj ideál bol predčasný a hľadať iné formy práce. Avšak Sophia zažiarila na duchovnej oblohe ako kométa, ktorú mnohí prijali do srdca, aj keď ju; nedokázali hneď naplniť. Bola semienkom budúcnosti.

Myslíte si, že časopis podobného zamerania by mal opodstatnenie aj dnes? Ako by mohol vyzerať a čo by mohol prinášať?
Pravdaže, bol to cieľ pre budúcnosť, ktorý je nevyhnutne potrebný. Doba je o dvadsať rokov zrelšia. Možno taký časopis vzkriesia moji bývalí čitatelia. Alebo sa príspevky v takom duchu budú objavovať v iných časopisoch. Na forme až tak nezáleží, podstatná je kvalita obsahu.


Čo pre Vás znamená slovo "duchovno"? Je duchovná cesta niečo ako kultivovanie seba podľa cností alebo je za tým ešte niečo viac, napríklad nájdenie pravého čistého Ducha ako svojej podstaty?
Ak sa ponoríte do hlbokej filozofickej analýzy, čo je to duch a hmota, prestanú vám byť tie pojmy jasné. Nie je jasné, či sú to protiklady, či duch nakoniec nie je nejaká jemná forma hmoty alebo hmota nie je len prchavý prejav ducha. Duchovno treba poňať prakticky, a nie teoreticko-filozoficky. Ateista pripravený obetovať niečo pre svoju vlasť je môj duchovný brat, a biskup mysliaci na peniaze je mi cudzí. Duch nie sú reči o fiktívnych svetoch – duch je tam, kde je teplo srdca.


Pripúšťate alebo veríte alebo poznáte, že existuje taký stav vedomia človeka, v ktorom sú naplnené všetky túžby duše, je tam len nekonečná radosť a spokojnosť? Môžeme to nazvať dotyk s Absolútnom alebo spojenie s Bohom. A že všetky cnosti a dobré správanie pramenia práve tu? A že kultivovanie cností by malo ísť ruka v ruke s hľadaním práve tohto stavu vedomia?
Áno, sladké nič (nirvána) buddhistov alebo plnosť (pleróma) gnostikov. Áno, mystický rozmer musí preniknúť až do politiky – Gándhí dokázal skĺbiť oboje dohromady. Vonkajší život je zápas, kde nikdy nie je úplný pokoj a koniec túžob – ale hlboko vnútri existuje svätyňa, chrám, do ktorého smiete vstúpiť len po odložení každého sebectva – a tam sú tvorivé odpovede na zdanlivo bezvýchodiskové situácie života. Učme naše deti, že v srdci nášho srdca existuje takéto útočisko, kam zlo sveta nemá prístup.


Sokratovský dialóg. Kto prednáša, učí sám seba, kto sa pýta, učí druhých. Lebo pravda nie je niečo, čo treba do človeka vtlačiť, ale niečo, čo treba z človeka vytiahnuť. Súhlasíte? Je možné použiť sokratovský dialóg na to, aby sa odhalili logické nezrovnalosti v názoroch človeka a tiež aby rozhádané strany našli jednotu a na čo ešte?
Sokrates je naozaj inšpiratívna postava. Pred svojou popravou prezradil, že sa cíti ako jedna z labutí, vtákov slnečného boha Apollóna. Delfská veštiareň oznámila, že Sokrates je najmúdrejší z ľudí. Všetci si totiž mysleli, že niečo vedia – len Sokrates vedel, že nič nevie. Aspoň v tom vedel viac, než ostatní. Stelesňoval zrod sebareflexie. Nejde totiž o to, aby sme len reprodukovali nejakú informáciu. Ale aby sme vedeli, čo hovoríme a prečo to hovoríme a mohli za to prevziať zodpovednosť. Ak má byť poznanie Vaše vlastné a nie len prevzaté – tak sa Vám väčšina poznania rozplynie. Taká je úloha Sokratovej ale aj našej doby. Duch vrcholnej antiky sa vrátil v súčasnosti – je ním archanjel slnka Michael. Preto sa pokúšam sokratovský dialóg uplatniť v mojej práci s poslucháčmi.

Aké sú Vaše skúsenosti so sokratovským dialógom na Slovensku? Je sokratovský dialóg pre každého? Aké predpoklady musí človek spĺňať, aby mu pomohol dialóg otvoriť nové obzory?
Sokrates hovoril, že filozofické pravdy dostanete aj zo sedliaka, len keď mu správnym spôsobom kladiete otázky. Podvedome totiž každý žije nejakú filozofiu, aj keď si ju intelektuálne neformuluje. A ľudia v kontakte s prírodou a reálnou konštruktívnou prácou majú tú podvedomú filozofiu najzdravšiu. Ja takto pomáham ľuďom urobiť vedomými veci, ktoré tušia. Kto chce, spozná pravdu. Naším najväčším problémom je to, čo dobre sformuloval Upton Sinclair: „Je ťažké prinútiť človeka, aby niečo pochopil, keď jeho príjem závisí od toho, že to nechápe“.

Dnes sa množia duchovné smery, ktoré učia, že pravda je to, čomu sami uveríte, ten obraz sveta, ktorý si sami vytvoríte, že žiadna objektívna pravda neexistuje. Niektorí zachádzajú ďalej a tvrdia, že čokoľvek urobia v hlbokom presvedčení, že to majú urobiť, to je dobré, správne a morálne. Podľa Vás existuje nejaký zdroj pravdy a zdroj morálky? A ako vieme, že ten zdroj je naozaj správny a pravdivý? Ako vieme rozpoznať všetky tieto relativizujúce duchovné smery?
Existuje skutočná duchovná veda, poznanie, kde si môžete vymýšľať práve tak málo, ako povedzme vo fyzike alebo v chémii. Fyzik by si mohol vymýšľať, ale jeho sondy by nedoleteli na Saturn, jeho stroje by nefungovali... Takáto tradícia objektívneho duchovného poznania existuje a odovzdáva sa individuálne, dotykom duše učiteľa a žiaka. Duchovná veda pozná aj tú bytosť, ktorá inšpiruje subjektívne „duchovná“ – volá sa Lucifer, Fosforos, padlý syn rannej zory. Každý má potom iné „duchovno“ a spolupráca medzi ľuďmi nie je možná. Na tom je z väčšej časti založená populárna ezoterika, že želanie tvorí skutočnosť. Je to pravda, ale ešte väčšia pravda je, že nad nami sú zákony nezávislé od želania človeka – a ak si želáte niečo nesprávne, zbrzdíte tým nakoniec iba svoj vlastný vývoj. Človek dostal mimoriadne privilégium želaním tvoriť svety – ale bude zamotaný v osude, než sa vyvinie k tomu, aby si želal to naozaj krásne, dobré a pravdivé.


Duchovné smery, ktoré vedú ľudí k bohatstvu a k úspechu hovoria, že vnímať peniaze ako odmenu za prácu je nezmysel, že ešte nikto nezarobil milióny prácou. Čo si myslíte Vy? Môže byť človek úspešný a bohatý?
Nech sú moji nasledovníci bohatí, pokiaľ bohatstvo vytvorili čestne a spravodlivo. Mať majetok si vyžaduje silnejšieho ducha, než nemať nič. Byť vlastníkom pre mňa znamená cítiť sa zodpovedný za danú vec, zveľaďovať ju. Potom čím viac vlastníkov, tým lepšie. Zatiaľ sa však vlastníctvo chápe ako možnosť vykorisťovať, tunelovať a zruinovať vlastnenú vec. Rôzne ezoterické návody ponúkajú človeku zbohatnutie pomocou trikov – asertívneho vystupovania, programovania podvedomia a pod. Mafiáni a politici tiež bohatnú pomocou trikov – rôznych druhov právno-ekonomického nátlaku a násilia. Triky sú dočasné. Zem bude patriť tým, čo sa za ňu cítia zodpovední a darujú sa pre jej zveľadenie.


Na spomínanom prvom stretnutí čitateľov Sophie ste dosť ostro kritizovali práve multi level marketing. Neskôr v časopise Sophia vyšla aj séria článkov o pyramídových hrách a ich nespravodlivosti. Vieme, že ľudia okolo MLM pestujú práve ten typ spirituality, ktorý vedie k bohatstvu a k úspechu. Ako tento spor vlastne skončil? Odišli tí ľudia od Sophie pre Váš pevný postoj alebo sa sami zmenili?
Neviem to číselne vyhodnotiť: niektorí preto prestali čítať Sophiu a iným to pomohlo rýchlejšie si uvedomiť, že sa ženú do slepej uličky. Vidíte, ja som pred týmito pyramidálnymi hrami varoval o mnoho rokov skôr, než skrachovali firmy ako BMG Invest a museli to riešiť politici. Takzvanú spiritualitu, ktorá sa spája s kultmi úspechu, skutoční majstri označovali za duchovný materializmus. Je to obyčajné ľudské sebectvo zaodeté do idealistických fráz. Chcel som vysvetliť ľuďom, že na pyramidálnych hrách zarobí vždy iba špica pyramídy a široká základňa to všetko zaplatí. Že triky pomôžu šikovným jednotlivcom zbohatnúť, ale vcelku nás to stojí veľké zbytočné náklady navyše. Z celkového a dlhodobého hľadiska k bohatstvu vedie poctivosť, nie špekulácie. Nemci napríklad rozmýšľajú o svojich firmách tak, aby pretrvali generácie. Nechcú rýchly zisk za cenu položenia firmy.


Ako by ste Vy definovali spravodlivosť? Existuje objektívna spravodlivosť? Akým spôsobom si človek v sebe môže budovať zmysel pre spravodlivosť?
Spravodlivosť – to je vznešená živá bytosť, dáma, pred ktorou sa klaniam ako rytier aby som jej slúžil. Je objektívnejšia a trvalejšia než ja sám, ktorý som len psychickým náčrtom vo vývoji. Môj vývoj spočíva v tom, že ju uctievam, čím si ju zvnútorňujem a získavam tak podiel na večnosti. Spravodlivosť v osobných vzťahoch je, keď námahu a utrpenie môjho brata a sestry prežívam ako rovnako vzácne ako moje vlastné. Spoločenská spravodlivosť je hľadať také formy a princípy spolužitia, aby sa maximalizoval rozvoj spoločnosti ako celku. Keď jeden má niečo na úkor druhého, degraduje to iniciatívu jednotlivca a spoločnosť ako celok zaostáva.

Čo je podľa Vás základnou duchovnou príčinou toho, že vo svete sa deje toľko nespravodlivosti? Je možné, že majú svetoví vodcovia nejakú zmluvu s diablom alebo majú len nedostatok svetla a dobra v sebe? Aké riešenie sa tu ponúka?
Máme zmluvu s diablom. Nielen vodcovia, ale aj utláčaní. Väčšinou je to však podvedomé. Tú zmluvu podpisujeme skrze naše psychologické slabosti. Pre rôzne potreby alebo zo strachu o existenciu spolupracujeme so zlom. Zo strany človeka je to nedostatok svetla, ale skrze našu temnotu pôsobia skutočné duchovné bytosti zla, ktoré sú inteligentné a plánujú na stáročia dopredu. Diabli však nechtiac slúžia vývoju. Diablom súčasnosti je Mefisto, sa ktorým s stretol legendárny doktor Faust. Treba poznať všetkých čertov, ako pôsobia vo svete a v našom podvedomí. Poznaním sa voči nim staneme imúnni.

Veríte v existenciu anjelov ako bytostí, ku ktorým sa môžeme modliť? Je takáto viera vedecká alebo nevedecká? Nie sú Vaši archanjeli len archetypy, pravzory, ktoré sú ukryté v nás samých a určujú naše činy?
Moja práca posunula angelológiu do sféry vedy potiaľ, že archanjelmi sa myslelo čosi reálne, čo uvádza do pohybu dejiny. No z prísne vedeckého hľadiska stále nevieme, čo to vlastne je. Nie je definitívne dokázané, či ide o duchovné bytosti alebo o etické imperatívy vpísané do mozgu a DNK miliónmi rokov evolúcie. Ja ako vedec však nie som celý ja. K mojej celistvej osobnosti patria aj zážitky, ktoré majú osobný, mystický charakter a sú neprenosné. Osobne verím v anjelov a chcem podľa toho žiť. Zároveň však uznávam vedu s jej prísnymi pravidlami za užitočnú formu úsilia. Preto spolupracujem aj s úprimnými materialistami, ako je profesor Mikulecký, na alternatívnych vysvetleniach toho istého fenoménu. Nakoniec tie pravzory cností budeme musieť rešpektovať bez ohľadu na to, či sú to platónske idey alebo hmotné štruktúry zapísané do stavby nášho fyzického tela.

Ak vnímame anjelov ako bytosti, existuje nejaká bytosť, ktorá v sebe spája vlastnosti všetkých archanjelov, ktorú môžeme nazvať Najvyšším, Bohom, Zdrojom? A nie sú potom všetci archanjeli len nejakým špeciálnym priemetom tohto Boha? A ak človek v sebe realizuje cnosti všetkých archanjelov, nie je potom on sám viac, než ktorýkoľvek archanjel sám o sebe?
Áno, hierarchia anjelov je ako pyramída, ktorá má nejakú špičku – Najvyššiu inteligenciu. O tej sa však ťažko hovorí a je skôr logickým domyslením než skúsenosťou tvárou v tvár. Židia hovoria, že Bohu do tváre nikto nevidel – jeho tvárou sú anjeli. Anjeli sú ako konkretizované Božie myšlienky, ktoré sa stali tvorivými mocnosťami kozmu – a uvažujúc o nich vcelku človek tuší dobrý a láskyplný zámer Tvorcu. Anjeli sú hlásky Božieho slova. Čo hláska, to cnosť a tvorivá moc. Vzťah človeka a anjelov je veľké mystérium. Anjeli sú ako vychovávatelia, ktorí sú nad človekom – ale človek je ako dieťa, ktoré má raz predčiť svojich učiteľov, lebo je pripravované na veľkú úlohu.


Nemáte niekedy pocit, že ste si na seba zobrali sizyfovskú robotu s tou angelológiou? Je poznanie historických cyklov dôležité k tomu, aby ľudia boli lepšími, šťastnejšími vo vnútri, slušnejšími navonok?
Nie sizyfovskú, ale heraklovskú. Sizyfos je najväčší chytrák gréckej mytológie a jeho osud v podsvetí je osud všetkých chytrákov: tesne pred cieľom jeho úmorná práca vždy výjde nazmar. Herakles skončí tragicky, ale dostane sa medzi hviezdy – jeho boj s príšerami bol zmysluplný a ľudia mu budú navždy vďační. Veľké cykly histórie sú najlepšou cestou, ako vyložiť archanjelov a urobiť ich pochopiteľnými. Trvalo mi veľa rokov, než som takúto cestu výkladu našiel. Na osobnom živote totiž ľudia nevedia anjelov dobre pochopiť. Jedni si anjelov ľahkovážne zamieňajú za osobné psychické výtvory a štruktúry – kým druhí sú takí skeptici, že aj skutočné anjelské vnuknutia interpretujú vždy ako niečo iné. V dejinách vidno veľké vzorce, ktoré sú oslobodené od osobnej psychológie jednotlivca.


Akú máte víziu pre Slovensko, pre svet? Čo by Vás potešilo?
Duša Slovenska si želá, aby sme našli originálny spôsob života, kde do politického a ekonomického života budú zapradené slovanské vlohy. Prevezmime od Západu všetky dobré veci, ale nekopírujme jeho chyby. Človek rastie s úlohami, ktoré si vytýči, aj krajina. Keby sme zapojili našu emocionálnu a morálnu inteligenciu, predbehli by sme Západ. Uskutočnime vzťahy, ktoré budú ešte efektívnejšie a stanú sa vzorom pre Západ. A pošlime Američanom diplomatickú nótu, aby sa konečne polepšili a vzali si z nás príklad. Pošlime im poradcov. To by ma potešilo.


Nakoniec chcete niečo odkázať čitateľom časopisu Zem a Vek, ktorý sa snaží odkrývať ľuďom pravdu o fungovaní dnešného sveta?
Držím palce. Pravda je jediný liek. Treba poznať cesty diabla, aby sme na ne nenaleteli. Ale ešte dôležitejšie je poznať anjelov – pozitívne a konštruktívne vízie života, ktoré nás môžu zjednotiť.


Ďakujem pekne za rozhovor a teším sa na ďalšie stretnutie.

Otázky kládol Milan Rusko

Komentárov (0)
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!