Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Moje postrehy

Ildikó 08 Apríl 2010 PDF Tlačiť E-mail

Uvažovala som o tom, že by som na tejto stránke rada uverejnila článok  o akejsi, povedzme ľudskosti. Ale ľudskosti myslenej nie ako ľudomilnosť, ale ľudskosť  ako charakteristické vlastnosti, ktoré robia človeka takým akým je. So všetkými pozitívami aj negatívami.

Žiaľ, žiadny vhodný článok som nenašla a tak  som sa rozhodla, že napíšem sem svoje postrehy. Budem rada, ak  na tento článok niektorí z vás aj zareagujú a napíšu pripomienky. Samozrejme, ak môj príspevok niekoho zaujme.

Takže...

Často si kladiem otázku, či nie som človekom ktorý ľahko odsúdi, odsudzuje, posudzuje. Hoci sa tomu všemožne snažím vyhnúť. Pretože veľakrát sa pristihnem, že sa čudujem a až bolestivo prežívam isté rozhodnutia ktoré v našich životoch robíme. Hlavne, ak mi na niekom naozaj záleží a ja mám dojem, že ide sám proti svojmu Ja. (Totiž..ja si to myslím.:-) )Aby som to objasnila. V našich životoch prevláda veľký stres, naháňanie sa, práca, rodina a kdesi tam vzadu, až prikrčení v kútiku sme my so svojimi snami, plánmi, túžbami a nerealizovanými radosťami. Všetok náš čas, až na malé výnimky, vypĺňa povinnosť, realizovanie túžob našich najbližších, pocit istoty, ktorý nechceme príliš meniť, lebo to, čo by sme menili je pre nás neznáme. Prevláda v nás pocit, že naše potreby nie sú zaujímavé a  mali by sme myslieť hlavne na tých druhých. Ale..je naozaj potrebná  a zdravá takáto obeta a sebazapieranie? Je to morálne? Osobne nechápem ľudí sebeckých do seba zahľadených, to je žiaľ druhý extrém a sú mi proti srsti, ale najväčší problém vidím v tom, že mnohí z nás považujú už len myšlienku na vlastné blaho, na niečo čo by sa týkalo len nás samotných, za niečo egoistické a neprístojné. Nechcem to tu zovšeobecňovať, pretože by to iste nebolo objektívne, ale aspoň podľa mojich skúseností je to tak. Vlastne..ja sama som bola dlhé roky práve takou. Väčšinou som sa radšej prikrčila a rozhodovala sa pre „blaho“ iných, až som konečne pochopila, že tadiaľ cesta nevedie. Každý z nás má iný životný údel, inú cestu a niektorí z nás až príliš ťažkú. Hovoríme si, veď jedného dňa sa to zmení, bude lepšie a my budeme robiť aj to, čo nás baví, to o čom už roky snívame. No a keď ten deň nastane, tak...

Všetko je po starom, zrazu máme zase iné „dôležité“ povinnosti a naša dušička znovu kdesi v kútiku tíško čupí  a sníva, pretože realita nemá dovolené prísť. A keď vidíme niekoho kto je na prvý pohľad spokojný a s úsmevom na tvári, čudujeme sa. Odkiaľ má čas sám  na seba?? Ten sa má!!!:-)) Vieme sa v skutočnosti správnou mierou mať naozaj radi? A keď to nevieme, môžeme mať radi iných?? Chápeme, alebo sa aspoň snažíme pochopiť Ježišov odkaz ktorý znie:

"Miluj blížneho svojho ako seba samého" ???

Nie je to vlastne všetko len o strachu?? A istej pohodlnosti, pretože odmietame byť samými sebou? Nie je práve to našou povinnosťou? Hľadať samých seba, svoje Ja a podľa toho aj žiť??:-))

Komentárov (2)
  • Milan  - Starať sa o blaho iných? Ale ako?

    Ahoj Ildikó.

    Vidím, že zápasíš s nepriateľom silným a úhlavným. :idea: V Tvojej situácii je to asi to základné východisko pre Duchovnú cestu. Ja som sa s tým popasoval v mladom veku, takže som sa do hľadania svojho blaha pustil bez pochybností...

    Čo som si všimol na Tvojej úvahe je, že otázku kladieš nesprávne. Nie je otázkou, či sa starať o blaho iných alebo skôr o svoje. Skutočnou otázkou je: Ako a o aké blaho sa starať... :D

    Tak ako Ježiš povedal: Nestarajte sa, čo budete jesť, ako sa budete obliekať, kde budete bývať. Hľadajte najprv kráľovstvo nebeské..... No a niektorí ľudia si k starostiam pridávajú aj starosti o jedenie, bývanie a obliekanie iných...

    Ja sa snažím minimalizovať čas potrebný na živobytie a maximalizovať čas na svoj duchovný rozvoj. Ale ak by som to nerobil pre iných, chýbala by mi tá správna hybná sila. A ak by som to nerobil spolu s inými, chýbala by mi inšpirácia. Na duchovnej ceste čakajú mnohé nástrahy, ktoré pomýlia a zastavia hľadačov, medzi nimi aj tie, ktoré uzatvoria človeka len do seba a svojich potrieb, akože duchovných, v skutočnosti klamných. Čokoľvek človeka odtŕha od iných ľudí, to ho vlastne odtŕha od lásky a to je falošná duchovná náuka.

    Takže moja rada je taká: Choď za svojím volaním, za slobodou svojho ducha, aby si mohla prinášať pravé blaho iným, na rozdiel od terajšieho klamného blaha, ale nenechaj sa v tom uväzniť... :love:

  • Ildikó  - Ildikó

    Ďakujem Milan za komentár.:-)
    Ildikó

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!