Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

V čom sa Marx mýlil?

Milan Rusko 02 Február 2014 PDF Tlačiť E-mail

Marxizmus. Štyridsaťročná skúsenosť. Názory sú rôzne. niektorí hovoria: Bolo lepšie. Iní hovoria: Bola to diktatúra. Ako to teda je?

Isté je, že v poslednej dobe dochádza k renesancii marxizmu. Aj u nás vznikajú radikálne marxistické skupiny, ktoré kričia: Odstráňme vykorisťovanie, zrušme súkromné vlastníctvo, všetku výrobu do rúk štátu. Tieto skupiny nie sú ojedinelé, ale sú celosvetovo pospájané.

Celkovo popularita Marxa je dosť rozšírená v rôznych skupinách, od intelektuálov, volajúcich "Späť k Marxovi", až po povedzme katolíkov, kde je časť Marxovho učenia prebratá v Teológii oslobodenia, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú katolícki kňazi a biskupi z Latinskej Ameriky, ťažko skúšanej a ťažko utláčanej.


Pozrime sa teda najprv na to, v čom mohol Marx mať pravdu. V prvom rade je to ekonomický útlak, či vykorisťovanie. Marxovi sa nepáčilo, že niekto, kto vlastní výrobné prostriedky (vtedy továreň, dnes firmu, spoločnosť), rozhoduje sám a rozdeľuje mzdu robotníkom (zamestnancom), zatiaľ čo sa snaží o maximálny vlastný osobný zisk. Pravda, dá sa hovoriť o tom, ako si Marx "nevšimol" silu trhu, ktorý zase tlačí na minimalizáciu ceny tovaru a tým aj na minimalizáciu zisku vlastníka. V každom prípade však to, že niekto, kto vlastní alebo skupina vlastníkov, teda bohatých ľudí, má moc nad tými, ktorí nič nevlastnia a táto ich moc vedie k zvyšovaniu bohatstva bohatých a ochudobňovaniu chudobných, tak toto smerovanie spoločnosti nie je nijako spravodlivé ani trvalo udržateľné. Táto myšlienka ekonomického útlaku (vykorisťovania) sa dnes hodí nie na všetky firmy, ale hlavne na veľké spoločnosti a finančné skupiny, banky, ktoré zarábajú obrovské peniaze bez toho, aby úmerne tomu vytvárali aj reálne hodnoty. O tie hodnoty, ktoré spotrebujú, ale nevyrobia, teda zákonite okradnú ľudí, či si to uvedomujú alebo nie.

Ďalšia zaujímavá vec, ktorú si Marx všimol, je základný rozpor kapitalistickej spoločnosti. Na jednej strane na výrobe tovaru sa spoluzúčastňuje veľká časť ľudí, v súčasnosti prakticky celá spoločnosť, ale samotné výrobné prostriedky patria len veľmi úzkej skupine bohatých vlastníkov. V dnešnej dobe je to ešte vypuklejšie, akýkoľvek tovar si zoberieme, je v ňom ukrytá práca tisícok ľudí, tak pokročila deľba práce. Ale vlastníctvo výroby patrí len úzkej skupine, zisk z výroby (po odrátaní zaslúženej mzdy za prácu) patrí len úzkej skupine. Dnes sa k tomu pridali patenty a vynálezy, teda duševné vlastníctvo. Niekto už len z toho, že vlastní nejakú myšlienku, ktorá ľuďom pomáha, chce brať zisk. A to vedie prirodzene k myšlienke, že ak tvoríme hodnoty spoločne, spoločne sa deľme aj o zisk, teda vedie to k spoločnému až všeľudskému vlastníctvu tých vecí a ideí, ktoré sú potrebné pre výrobu všeľudsky potrebných vecí.

V neposlednom rade si Marx všimol aj odcudzenie robotníka svojej vlastnej práci a tým narastajúci pocit odcudzenosti v spoločnosti. Pretože výsledok práce nepatrí robotníkovi, ale vlastníkovi firmy, pretože svoju odmenu robotník nezíska od zákazníka, pre ktorého to robil, ale od vlastníka, robotník nemá ten pocit súnáležitosti, spolupatričnosti pri výrobe. Samozrejme možno namietať, že za socializmu u nás ten pocit odcudzenia existoval tiež. Pocit spolupatričnosti pri výrobe absentoval úmerne s aroganciou štátnej moci a odcudzovaním sa štátu ľuďom.

A na čo teda Marx zabudol? V prvom rade, čo sa týka vykorisťovania, ekonomického útlaku, teda zisku z vlastníctva. Nie je spravodlivé mať zisk bez práce, len z titulu vlastníctva niečoho (továrne, akcií, vynálezov). No tento bezprácny zisk má svoj zdroj, svoj originál a tým je úrok. Zisk nejakých pánov továrnikov je len predĺženou rukou zisku bankárov z úroku. Bankári v minulosti postupne prichádzali na to, že zisk z úroku je obmedzený, pretože ľudia si radšej požičajú od priateľov bezúročne, než od bankára na úrok. Ak chceli získať viac, potrebovali úrok skryť. No a perfektne sa im ho podarilo skryť za technický rozvoj, výrobu a spotrebu. Pán bankár požičia na úrok pánovi továrnikovi. Ten vymyslí podnikateľský plán, najme robotníkov za mzdu, výrobky predá, nechá si nejaký zisk a bankárovi vráti úroky. Spotrebitelia/konzumenti nevidia za kúpeným tovarom žiadny úrok a tak si ho kľudne kúpia. Ale ten úrok tam je, je skrytý v pôžičke, ktorú si musel na rozbeh a udržanie výroby podnikateľ požičať od bankára. Je skrytý v dividendách z akcií akciových spoločností, je skrytý v odmenách pre manažérov, pre vedenie spoločnosti.

Priemyselná revolúcia zaiste vznikla vplyvom nových technických vynálezov, ale už od začiatku bola spojená so ziskom ako s predĺženou rukou úroku. Voviedla nás do súčasnej konzumnej spoločnosti, ktorá drancuje prírodné zdroje, robí ľudí materialistickými, kazí medziľudské vzťahy, spôsobuje vojny, zlenivuje ľudskú dušu a skameňuje ľudské srdce. Je potrebné očistiť dobro, ktoré prinášajú vynálezy modernej doby od ziskuchtivosti a od úroku.

Čo je na úroku zlé? Že je to bezprácny zisk. Za úrok si kúpim výsledky práce iného, hoci som neodviedol žiadnu prácu, nevytvoril žiadnu hodnotu, takže som ho vlastne okradol.

Aj za socializmu u nás úrok existoval. Boli vkladné knižky, ľudia mali úspory v banke na 4-percentný úrok alebo na výhernú vkladnú knižku, kde sa úročná prémia udeľovala vylosovaným výhercom. Teda ani socializmus ani Marx si "nevšimli", že podstata úroku je zlá.

Prečo Marx vo svojich úvahách o podstate ekonomického útlaku ignoroval bankárov? Možno napovedia tieto Marxove slová: „Kdybych měl ty peníze během posledních deseti dnů, dosáhl bych na burze slušného zisku. Nyní přišla doba, kdy člověk s mým důvtipem a trochou peněz může v Londýně vydělat skutečný majlant.

Napísal ich 4.6.1864 Engelsovi. Teda Marx sa osobne zúčastňoval burzových špekulácií, nemohol potom kritizovať bankárov a úrok, keď sám robil podobné veci. Kritizoval len továrnikov, pretože podnikanie on nerobil. Obrátil hnev utláčaných robotníkov proti továrnikom, ale bankárov ušetril od hnevu. Továrnik (podnikateľ), ktorý musí rozumieť výrobe, musí rozumieť organizácii práce, musí rozumieť potrebám spotrebiteľa, teda človek, ktorý vykonáva aj kus práce, ten sa stal terčom kritiky Marxa a cieľom pre hnev utláčaných. Ale bankár, ktorý nerozumie ničomu produktívnemu, len peniazom, manipulácii a vlastnému zisku, ktorý nevytvára žiadnu hodnotu, len vlastní kapitál, ten zostal v úzadí čistý, nedotknutý, nerozpoznaný, zostal ako dobrodinca, ktorý rozdáva svoj majetok na dobročinné účely. Je preto aj celkom oprávnené zaoberať sa myšlienkami, že touto bohumilou úlohou bol Marx bankármi aj poverený, respektíve za peniaze ich zámerne vo svojom diele nespomenul.

Druhým Marxovým omylom bola zrejme požiadavka spoločného vlastníctva. Továrnik je zlý, okráda nás, teda zoberme mu továreň a riaďme si to sami, spoločne. To samozrejme nie je zlá myšlienka, volá sa to ekonomická demokracia, participácia zamestnancov na riadení firmy, spolurozhodovanie. Problém je v tom, že Marx tvrdil, že všetko má byť spoločné. Teda žiadne rodinné podniky, v ktorých pracujú príslušníci užšej alebo širšej rodiny dobrovoľne, bez útlaku. Marx neuznával rodinné podniky, ale všetko mali vlastniť všetci, teda štát, o všetkom mali rozhodovať všetci, teda štát. Hoci štát mal pomaly odumierať a zmiznúť, v štádiu socializmu bol nevyhnutný na udržanie poriadku. O násilnej kolektivizácii, združstevňovaní vieme aj my svoje. Inak povedané Marx vzal rodinám možnosť samostatne sa uživiť a urobil ich závislými od štátu, presnejšie od tých ľudí, ktorí štát vedú.

S trochou nadsádzky môžeme povedať, že Marx zrušil továrnikov, zachránil bankárov, rodinám vzal ich majetok v prospech štátu. Vedenia štátu sa mohli zmocniť bývalí bankári a zvyšok ľudí urobiť svojimi otrokmi, takže bankári by z toho vyšli lepšie, než keď predtým požičiavali na úrok. Takto by získali omnoho väčšiu moc nad majetkom a nad životmi ľudí. A toto sa aj stalo, u nás na 40 rokov. Keď uplynulo 40 rokov, bankári znovu vytrčili svoje rožky a z bývalých oddaných komunistov sa mihnutím prútika stali naslovovzatí odborníci na peniaze, ktorí vytvorili finančné skupiny, aby vládli ďalej po tom, ako sa ich predošlá vláda úplne skompromitovala.

Ďalším závažným a kritickým omylom Marxa bol jeho materializmus a ateizmus. Poznáme to z čias socializmu. Nielen všetky náboženstvá boli odstavené na vedľajšiu koľaj, ale aj všetky idealistické filozofie boli onálepkované slovom "nevedecké" a to len preto, že sa postavila dogma, že vedomie sa vyvinulo z hmoty, že večná je len hlúpa hmota a vedomie je len jej produktom. Čo je na tom vedeckého veriť, že z hlúpej a chaotickej hmoty sa zoskupovaním a spájaním vytvorilo niečo tak dokonale usporiadané, že sa to dokáže reprodukovať samo (život) a dokonca že to dokáže chápať a pretvárať svet (vedomie)? Takýto jav totižto v prírode nikde a nikdy pozorovaný nebol. A čo nezodpovedá pozorovaniu, nemôže byť vedecké. Je to len materialistická axióma, teda dogma, slepá materialistická viera.

Zaujímavé, že hoci Marx vychádzal priamo či nepriamo z Kanta a Hegela, mnoho prebral od týchto idealistických filozofov, ktorí zas mnoho prebrali od Platóna, idealizmus z ich diela vylúčil a nahradil ho materializmom. Je namieste opýtať sa, prečo to Marx urobil, prečo nenechal proste túto otázku otvorenú? Veď podstatné bolo vyriešiť útlak robotníkov (zamestnancov) a nemusel tým robotníkom diktovať, že majú byť materialisti, neveriaci v Boha a podobne.

Marx pozmenil tradičnú európsku kresťanskú morálku. Namiesto kresťanskej lásky k blížnemu postavil proletársky internacionalizmus. Namiesto nenávisti k hriechu postavil nenávisť k vlastníkom a k utláčateľom. Ak predtým bol zdrojom morálky Boh, teraz sa zdrojom morálky stala ekonomická spolupráca. Marx teda zlo skonkretizoval do konkrétnych ľudí (vlastníkov) a oddelil ho od ľudských vlastností. Zlý je ten, kto vlastní a dobrý je ten, kto nevlastní.

Veľmi zaujímavé je toto spojenie socializmu a ateizmu, ako trvá dodnes. Vieme, že socialistické politické strany (ktoré majú bližšie k Marxovi), hlásia sa v podstate k ateizmu. Naopak, strany, ktoré majú blízko k duchovnu, konkrétne ku kresťanstvu, sú zásadne pravicové. Vnímavému človeku je divné toto rozdelenie. Veď čo má kresťanstvo so súkromným vlastníctvom? Veď prví kresťania v Jeruzaleme žili komunistickým spôsobom, o všetky prebytky sa delili spoločne. Kresťanstvo vždy bolo prosociálne a nie individualistické, malo by teda patriť do ľavicového spektra. Ale patrí do pravého. A naopak, socializmus by mal byť o sociálnej súdržnosti, o spolupatričnosti, o jednote všetkých ľudí dobrej vôle. Tak prečo je tam ten ateizmus, ktorý ľudí len rozdeľuje?

Pretože je to zámer. Rozdeľuj a panuj. Je tu zámer kresťanov oddeliť od sociálnosti a sociálnych oddeliť od duchovnosti a od ľudských morálnych hodnôt. Takto je kresťanstvo okýptené o svoju sociálnu silu a sociálnosť je okýptená o svoju morálnu silu. Takto sú dve strany rozdelené a dobre sa nad nimi panuje, dobre sa držia pod palcom. A tento proces rozdelenia krásne započal už Marx tým, že do svojej inak sociálne spravodlivej filozofie vložil ateizmus a materializmus. Bol za to platený? Bola to len zhoda okolností? Neviem, ale časom sa všetko ukáže.

Záver:
Prebrali sme si pozitíva aj negatíva Marxovho učenia. Dobrých vecí sa treba držať a zlých sa treba vyvarovať. Marxizmus zďaleka ešte nepovedal posledné slovo. Je krásne a ušľachtilé bojovať za sociálnu aj ekonomickú spravodlivosť (aj po boku Marxa), ale nie je správne nechať sa zviesť, nechať sa oklamať ľuďmi nečestnými a myšlienkami nešľachetnými.

 

Milan Rusko

Teológia oslobodenia
http://cs.wikipedia.org/wiki/Teologie_osvobozen%C3%AD

Ľuboš Blaha: Späť k Marxovi?
http://www.litcentrum.sk/recenzie/spat-k-marxovi-lubos-blaha-navrat-marxa-do-slovenskej-filozofie

Marx a úrok
http://www.mises.cz/database/clanky/35_10_Bohm-Bawerk_o_Marxovi.pdf

Marx a burza
http://www.mises.cz/literatura/marx-jak-ho-malokdo-zna-10-kapitola-lehce-nabyl-lehce-pozbyl-341.aspx

Komentárov (8)
  • Dušan

    Marx zabudol na to, že človek sa riadi emociami a nie je stroj. Čiže Marxove analyzy nevnima ako počítač, ale cely proces zcudzenia výsledkov práce vníma emociami. Emocie pomahaju odkryt stare vlastnosti, s ktorymi Marx nepočítal: chamtivosť, mať viac a viac. Tieto emocie fungovali aj v socializme, ale teraz maju väčší priestor na realizáciu.

  • Julo  - Marx píše

    aj o tom kam smeruje kapitalizmus. Vykorisťovateľský systém vedie podľa Marxa k tzv. rentierstvu - bezpracnému pravidelnému príjmu z dividend či úrokov a preto kapitalistická spoločnosť nepredpisuje občanovi nutnosť pracovať. Určite je to lákavé pre kohokoľvek, ale z vyššieho princípu mravného, je to správne? A takto treba porovnávať kapitalistickú a socialistickú morálku ktorá odmieta náboženstvá nielen ako klamlivé, podvodnícke učenia, ale aj zo sociálneho a mravného princípu škodlivé. Teda Marx na tento druh obohacovania nezabudol.

    Ďalej by som chcel oponovať v tom, že ateizmus ako svetonázor ľudí neoddeľuje, sú to práve náboženstvá ktoré doslova antagonisticky ľudí trieštia, o čom hovorí historická aj súčasná realita.

    viď: http://www.osacr.cz/2013/12/13/hruzny-trend-trest-smrti-za-ateismus-uplatnuje-stale-vice-zemi-nemecko-tresta-kritiku-nabozenstvi-vezenim/

  • Milan Rusko  - Julko

    Julko, aj tu vďaka za reakciu. Presne tak, vyšší princíp mravný nedovoľuje ľuďom žiť na úkor iných, bohatnúť z práce iných. Ale kapitalizmus je systém, ktorý všelijakými mechanizmami, zákonmi, teóriami toto zdieranie ľudí zlegalizoval...

    Takže si to vlastne potvrdil, čo píšem. Ak je pravda, čo hovoríš, že "vykorisťovateľský systém vedie podľa Marxa k rentierstvu", tak vlastne Marx túto vec nepochopil.

    Úrok (zisk bez práce) stál a stojí na začiatku kapitalizmu, z neho kapitalizmus vyrástol, bankári sú tí, ktorí kapitalizmus vytvorili. Bankár požičal (a stále požičiava) podnikateľovi na úrok, podnikateľ zarobí pre seba a aj pre bankára. Takže stále platí, že Marx nepochopil (náhodne či zámerne) úlohu bánk a úroku pri vzniku a fungovaní kapitalizmu.

  • Milan Rusko  - Julko

    Socialistická morálka odmieta náboženstvá ako niečo klamlivé a podvodnícke? A navyše Sú škodlivé aj sociálne a mravne?

    To je silná káva. Vieš to skonkretizovať? Ako škodia morálne a sociálne???

    Pozri. Ja nepropagujem náboženstvá, ale ani neodmietam. Nad všetkým je hľadanie pravdy...

    - veda nevyvrátila existenciu Boha a preto nevieme vedecky posúdiť, či sú pravdivé alebo nie

    - škodlivé možno sú v nejakých prehnaných veciach, ale v bežnom ponímaní dávajú človeku silu, chuť konať dobro aj bez odmeny a podobne

  • Julo  - Len tak aby reč nestála

    Prečo je nerozumné byť nábožensky veriacim človekom.

    Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať.
    Je teda prirodzené, že sme ochotní prijať ako pravdivú informáciu o kauzalite – príčinnosti vecí a z nej vydedukovať, že vesmír a všetko v ňom má nejakú počiatočnú príčinu. Tak vznikla hypotéza, domnienka, že tou príčinou by mohol byť akýsi boh. Ak by tento názor ostal len v polohe názoru, nič by sa nedialo, ale určití jedinci, v našom prostredí: Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed, sa chopili príležitosti a začali vymýšľať: kto je boh?, aké má vlastnosti?, čo si želá?, čo treba konať?, ako nás bude trestať?, ako odmeňovať? A súčasne sa títo chytráci pasovali za vodcov, prorokov, synov božích, mesiášov a pod.. V súčasnosti túto funkciu prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia. Vypracovali náboženské učenia, dogmy, rôzne magické obrady, pričom nik na svete nemôže mať relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi a teda všetky náboženstvá predstavujú nehorázny podvod a klamstvo, podporované štátnou mocou. A to je hrozná skutočnosť. Ak niekto príjme náboženské učenie ako pravdivé, vytvára si vo svojom vedomí neracionálne postoje k životu a svetu napr. v tom, že ktosi nadprirodzený zasahuje do jeho života. Všetko čo sa deje vo vesmíre závisí na poznaných, či ešte nepoznaných prírodných zákonoch NEKOMPROMISNE, nezávisle na akejkôľvek viere alebo náboženstve.
    Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom.

  • Julo  - Ak nábožensky veriaci človek

    príjme nekriticky pokyn: modli sa!, nemá vážnejší problém prijať a realizovať pokyn: v mene Ježiša Krista zabíjaj! Tu nejde len o kresťanstvo, ale aj ostatné náboženstvá a sekty. Aj pre teba náboženstvo, či viera v Boha, predstavuje osudovú záležitosť, či si to uvedomuješ alebo nie. A kresťanstvo nemá veľmi pozitívny vzťah k ženám v mnohom ich diskriminuje, o moslimoch ani nehovoriac.
    Ešte by som parafrázoval výrok, momentálne neviem koho, v ktorom sa hovorí: Dobrý človek koná dobré skutky, zlý človek zlé, ale aby dobrý človek konal zlé skutky, musí byť nábožensky veriaci.

  • Milan Rusko  - Veľký omyl

    Julko, tu si sa prejavil nie ako humanista, ale ako obmedzený človek, ktorý si myslí, že tak, ako myslí on, musia myslieť všetci. Chceš druhým diktovať svoju vôľu a svoje názory, ale ani za mak nerozumieš vzniku a podstate náboženstiev. Ježiša a iných si nazval výmyselníkmi, chytrákmi. Veci, ktorým nerozumieš proste odmietaš a automaticky ich považuješ za vymyslené. To je podľa Teba vedecký prístup??

    Niekto, kto verí v Ježiša ako stelesnené dobro, podľa Teba prijme akýkoľvek príkaz, aj zabíjať??

    Ja súhlasím, že netreba len tak slepo veriť. Treba si naozaj veci nahmatať, prežiť, precítiť, vidieť... Ale Tvoje slepé odmietanie skrytých vecí je proste nevedecké.

    Škoda, lebo Tvoja nenávisť k cirkvám Ťa zviedla k falošnému vnímaniu reality a k netolerancii, neznášanlivosti. Skús radšej skúmať, z akých konkrétnych zážitkov pramení táto Tvoja nenávisť. Toto keď zistíš, potom pekne oddeľ zlo v cirkvách od dobra, ktoré tam je (čo pozitívne viera ľuďom prináša), potom oddeľ zakladateľov náboženstiev od toho, čím, sú náboženstvá teraz. A potom možno pomaly začneš chápať pravdu... a s ňou aj mňa...

  • Julo  - V tom je sila sugescie

    nekritické prijímanie informácií ako pravdivých ak ich dostávaš od toho, alebo čoho (kniha) koho považuješ za autoritu a neskúmaš racionálne pravdivosť obsahu. Tak napr."Niekto, kto verí v Ježiša ako stelesnené dobro, podľa Teba prijme akýkoľvek príkaz, aj zabíjať??" je otázka, na ktorú by som veľmi jednoducho "vedecky" odpovedal, prečo nie, veď história aj súčasnosť nás o tom presviedčajú. Ježiš je pre veriacich zidealizovaná postava, nasledovanie hodný vzor, zbožstvený človek, prečo nie, ak to mnohých veriacich robí lepšími, budiž. No môj pohľad na náboženstvá, že sa jedná o nehorázny podvod a klamstvo, to neovplyvní, som o tom presvedčený tak ako ty o jestvovaní akéhosi boha a nadprirodzeného sveta duchov ku ktorému hľadáš cestu.
    Či sa z mojej strany vedecký, či nevedecký prístup, ja si z toho nerobím ťažkú hlavu, spolieham sa na racionálne kritické myslenie podložené poznaním, skúsenosťami a realitou. Aj ja som o všeličom možnom fantazíroval, no zosadol som na zem.
    S tými cirkvami máš pravdu, sú to podvodnícke, zločinecké organizácie, ale súčasná spoločnosť ich potrebuje. S nimi je to rovnako ako so zločineckými politickými stranami, ktoré vykonali mnoho dobra, ale aj mnoho zla. Ide o to z ktorej strany sa na to pozeráš.
    P.S. Čo povieš na prezidentského kandidáta komunistov, ten jediný je za obnovenie štátnej ekonomiky a socializmus?

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!