Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Prečo narastá počet bezdetných manželstiev?

Ildikó 04 Marec 2010 PDF Tlačiť E-mail

Chvíľku sa zdalo, že to zachráni generácia detí osemdesiatych rokov. Baby boom, ktorý nastal na Slovensku za posledné roky sa však nedá porovnávať s pôrodnosťou, ktorá tu bola kedysi. Štatisti stále nahlasujú alarmujúce čísla o poklese populácie. Pritom nepribúda len slobodných ľudí odmietajúcich sa viazať. Čoraz viac stúpa aj počet bezdetných manželstiev, ktoré sa nechcú alebo nemôžu zamestnávať povinnosťami rodičovstva.

Užívame si život
Kariéra je prvá

Niet dobrých podmienok
A odkiaľ vziať peniaze?
Vinu má aj stres a choroby
Stúpa rozvodovosť

Tento článok som prevzala z www.Diva.sk a trochu som ho skrátila, pretože je pomerne dlhý. Možno neznie priveľmi duchovným dojmom, ale keďže je nezmyselné oddeľovať duchovno od duševného a telesného, tak by bolo nezmyslom nebrať tento článok ako článok s duchovným posolstvom, obsahom. Rada čítam podobné články, pretože sú zo života a odzrkadľujú realitu a hlavne vo veľkej miere jej negatíva.

Zamyslela som sa nad nadpisom. Naozaj, prečo narastá počet bezdetných manželstiev?? Najľahšie by bolo odpovedať, pretože doba je taká. Ale aká je doba? Ťažká? A kedy vlastne nebola? V dobe našich starých mám, keď bola chudoba a vo veľmi hmatateľnej podobe, keď žena bola v skutočnosti len ženou od sporáka a od poľa, vari nebola ťažká? Keď boli naši praotcovia odvelení do nezmyselných vojen a bolo šťastím, ak sa vôbec vrátili? Čo vtedy robila žena s viacerými malými deťmi? Ako ich uživila? Možno, ak by sme sa len trochu zamysleli, pochopili by sme, že si ľudia viac pomáhali, starali sa vzájomne viac o seba o svojich susedov, kamarátov a viac si vážili každý nový deň. Nechcem tým povedať, že tá doba by sa mala vrátiť, ja iba porovnávam. Vtedy sa pôrodnosť nedala regulovať v takej miere ako dnes, viac sa spoliehalo na plodné a neplodné dni. Alebo sa to nechalo na Božiu vôľu. Dnes máme antikoncepciu v rôznych obmenách. Dnes nemusíme ísť ku studni pre vodu a umyť sa, máme to všetko pekne pri ruke. Nemusíme prať vo vani, perieme v práčke a ani riad nemusíme umývať ručne. Umyje nám to umývačka riadu. (Ja ju nemám a ani ju nechcem a nepotrebujem, hoci riady umývam J) Nebolo toľko pôžičiek, splátkových spoločností a o reklame ani nehovorím. Všetko sa len vyvíjalo. Ale bolo viac času. Na všetko. Na prácu, na zábavu a aj na lásku. Popri tej všetkej chudobe a ťažkej dobe, bolo viac času na oslavy, zabíjačky, na rozprávky pre deti, na pofúkanie ich rozbitých kolien a aj pokarhanie a vysvetľovanie, čo je úcta k ostatným  a  hlavne k starým ľuďom.

Človek mal ťažký život, ale práve preto si vážil všetko pekné čo život priniesol. Čo si vážime dnes? Počasie nám nevyhovuje v žiadnej forme, pretože momentálne na dané počasie nemáme náladu. Jedlo ktoré nám dávajú v jedálni ofrfleme aj stokrát. Keď máme viac práce sme stresovaní a unavení. Keď prácu nemáme sme stresovaní a unavení taktiež. Sme tak nasiaknutí strachom o živobytie a prácu o to, že nebudeme mať väčšie domy, autá, že zabúdame na to najpodstatnejšie. Načo nám to všetko bude, ak si to nebudeme vedieť vychutnať a užiť s niekým koho milujeme? Napr. s našimi deťmi? Dokedy budeme tak silne egoistickí a jednoducho si neuvedomíme, že ak nemáme niekoho o koho sa môžeme starať, koho môžeme niečo naučiť a podieľať sa na jeho výchove a raste, že sme vlastne strašne chudobní? A že deti nás učia byť lepšími a múdrejšími?? Či už sú to deti naše vlastné biologické, alebo napr. osvojené, ak ich nemôžeme mať. Žiadne auto, byt a ani super práca nám nedá ten naozajstný pocit naplnenia. Sú to len materiálne statky, pominuteľné. Nemajú v sebe city, potreby, nedajú nám nič duchovné. Sú iba pre našu osobnú potrebu a slúžia nám. Áno máme z nich radosť a niekedy máme na ne aj pekné spomienky, ale je to stále len matéria. Hlavný problém vidím práve v tom, že sa nezamýšľame sami nad sebou, nad tým čo a prečo zmysel má a naopak nemá. Kam kráčame a čo nás robí skutočne šťastnými a naplnenými. Nič sa nezmení, ak budeme slepo kráčať tam kam kráčajú tí mnohí pomýlení, nedosiahneme nič, ak sa nezahĺbime do svojho  vlastného vnútorného sveta a nespýtame sa....Kto vlastne som a kam chcem ísť? Kým chcem byť?

Naozaj je táto doba taká.....zlá a nevhodná na to mať deti???

Socializmus schválne vynechávam :-)))

Komentárov (6)
  • Martin

    Zaujimavy clanok Ildiko, veci, ktore vidim uz davno si pomenovala celkom pekne a pravdivo. Avsak, ja osobne neviem preco by mali vsetci ludia byt rovnaki a vstupovat do manzelstva, plodit deti a podobne.To ze sa viac ludia orientuju na karieru a pozitky to je jasne, a nepaci sa mi to, ale budem hovorit za seba.Ja sam zatial necitim potrebu zalozit si rodinu, hoci mam 36 rokov.Ale nieje mi lahostajna pozornost k bliznym a svojmu okoliu.Mam prirodzenu potrebu pomahat a byt uzitocny ludom, byt laskavy, pozorny,schopnost delit sa.To su veci ktore ma naplnaju a nemusim zakazdu cenu vstupovat do manzelstva a plodit deti.Pre mna osobne je dolezitejsie vediet vychadzat sam so sebou, byt bdely a vnimavy ku vsetkemu co sa odohrava vo mne a v mojej blizkosti, ale aj vo svete.Mne sa naopak zda, ze mnoho ludi si zaklada rodiny a nevie poriadne preco zije.To boli aj podla mna mnohe pripady tych nasich starych mam.Bolo to stadovite ale pre tu dobu priznacne.Robili to, coho boli schopni a verili, ze je to spravne.Dnes ludia uz nemaju pocit za kazdu cenu sa zosobasit, utvorit rodinu,proste je ina doba na to priznacna. Mame viac stresov, psychickych poruch,menej fyzickej namahy, ale aj to co si spominala, ze si menej pomahame, viac sa uzatvarame.Svojho casu som bol z tohoto vsetkeho smutny a zufaly, ale postupne prijmam skutocnost aka je a sam sa snazim robit vsetko pre to, aby som sa nemusel len prizerat tomuto odludstovaniu.Ak ludia budu len bedakat, ze na nic nie je cas, ze musia splacat hypoteky a makat a ze to je nie dobre a popritom si prave oni beru dalsie hypoteky, viac pracuju, menej su so svojimi detmi, tak potom je jasne, ze to ide stale k horsiemu.Kazdy mozeme svojou troskou prispiet k zlepseniu tejto momentalnej situacie.Tam kde prave sme, s tymi co su nam najblizsie.A aj nieco pre to obetovat.Strach nas neospravedlnuje ani tazka doba.Ja zacinam vzdy od seba lebo inak neviem pohnut svetom, ale samym sebou ano.Ak to urobi dalsi clovek tak sme dvaja a co brani, aby tak cinili dalsi?Robit aj male veci, ktore maju aspon malicky dopad na zlepsenie situacie, zlepsenie vztahov s ludmi, s ktorymi zijem, to je kazdodenny a celozivotny proces, alebo uz aj nesuhlasenie so zlymi a nespravnymi vecami je popdla mna obrovsky posun.Takze ja len tolko, doba je taka ako ju opisujes a ja sa snazim zlepsovat ju vo svojom blizkom okoli a v sebe samom.

  • Anonymný

    Ahoj Martin,

    ďakujem za reakciu. Samozrejme máš pravdu aj Ty a ja s Tebou
    súhlasím. Sama nevidím zmysel života len v manželstve a deťoch,
    mne osobne vadí len tá určitá kalkulácia, či mať alebo nemať
    deti. Či mať radšej skvelú kariéru, veľký dom, auto a
    zahraničné dovolenky, alebo dieťa. Iste to nie je o tom aby deti
    rodili príliš mladí a nezrelí ľudia, práve naopak.

    Moja reakcia bola adekvátna k nadpisu o bezdetných manželstvách,
    nebolo to o tom, že každý musí mať deti.

    Ale ver mi, koniec koncov si nás naše správne aj nesprávne
    rozhodnutia vždy nájdu a raz budeme ľutovať, že sme na starobu
    zostali sami a nemali sme komu odovzdať naše skúsenosti a poznatky.

    Vieš, mať deti je veľmi veľká zodpovednosť a vychovávať ich je
    naozaj drina a nikdy nemáš záruku, že Tvoje "dielo" bude naozaj
    vydarené. Ale zároveň je to aj krásne a človeka to úplne zmení.
    Väčšinou k lepšiemu. Ale aj o tom je život. Často až neskoro
    pochopíme, že život nám za našu určitú pohodlnosť a strach zo
    zodpovednosti vystaví účet a to v pocite osamelosti.


  • Martin

    Ahoj Ildiko,
    snazim sa pochopit, co si chcela vlastne povedat a tvoje vypovede ma nutia k zamysleniu sa aj nad sebou.Nielolkokrat som sa uz s podobnymi myslienkami o smutnej buducnosti v samote stretol.Vzdy boli od zien, ktore mi to hovorili a ktore boli vydate a nemali ani 50 rokov. Ak som ta spravne pochopil, myslis si, ze ludia, ktori neziju pre rodinu, alebo pre svoj

  • Ildikó

    Naviem,ako si konkrétne pokračoval ďalej, ale...
    opakujem, jednalo sa o tému bezdetných manželstiev, preto som reagovala na túto tému. Ide mi o to....najdôležitejšie pre mňa v živote je vzťah s ľuďmi, komunikácia, čas ktorý s nimi strávim. City ktoré s nimi môžem zdieľať...teda pre mňa je najležitejší človek ako taký, všetko živé, čiže aj zvieratá a rastliny...láska. Sústreďujem sa na živé tvory..ja som taká.Vlastnou skúsenosťou viem, že predmety mi dávali radosť len pár dní, potom to už bolo také obyčajné.Čiže ak by som nejaký predmet stratila, nebolo by to pre mňa iste také bolestivé ako strata napr.priateľa.Pretože ten mi spôsobuje radosť a nádej stále, pocit spolupatričnosti a zmyslu.Ak si vieme pomáhať, tak je to hotové požehnanie. Preto si myslím, že žiadny nový dom, žiadne nové auto Ti neposkytne ten pocit naplnenia, ako napr. dobré vzťahy s ľuďmi, s priateľmi, rodinou. Je ideálne ak je to v rovnováhe. Napr. máš krásny dom a výborných priateľov okolo seba, alebo skvelú rodinu. Tak to je naozaj dar.Ale ak chceš žiť len medzi vecami, pre veci a s vecami, tak si chudák, všetci sme potom chudáci. Tak som to myslela, akurát, že témou boli deti:-))

  • Julo

    Len malú poznámku na tému a kontatovaní v článku. Ja to vidím tak, že vo vedomí mladých ľudí sa bije zodpovednosť s nezodpovednosťou, životné istoty s neistotami a tlaky naších pudov a chcení. Poto situácia je taká aká je.

  • Julo

    Len malú poznámku na tému a kontatovaní v článku. Ja to vidím tak, že vo vedomí mladých ľudí sa bije zodpovednosť s nezodpovednosťou, životné istoty s neistotami a tlaky naších pudov a chcení. Potom situácia je taká aká je.

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!