Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Čo je Škola života?

Milan Rusko 19 Október 2012 PDF Tlačiť E-mail

VýhľadPre tých, ktorí ešte nepočuli, ale aj pre tých, ktorí si myslia, že už počuli, napíšem niečo nové. Mám pocit, že doba pokročila a tak je možno čas viac vyhraniť a vyostriť veci. Aj šíp prenikne materiálom len vďaka tomu, že je vyostrený, tupý šíp, ktorý berie všetko zoširoka, neprenikne ničím. Aj ja som bral doteraz hľadanie veľmi zoširoka, zaujímal ma každý človek, ktorý hľadá nejaké pozitívne východisko. Na takéto široké hľadanie mi teraz už nezvyšuje čas, no na vyhrotené hľadanie, ktoré má silu preniknúť "za oponu", na to si vždy čas nájdem.


StromyČo je Škola života, kde má svoje sídlo, ako učí a kto sú jej učitelia?
Teda takto: Škola života je v prvom rade celosvetové hnutie, ktoré má moc vnútorne uzdraviť a premeniť človeka a civilizáciu a voviesť ľudstvo do nového veku, veku pravej ľudskej civilizácie, bez klamstiev a bez ubližovaní. To hnutie môže vystupovať pod rôznymi názvami, no nie každé hnutie, ktoré to o sebe tvrdí, ním aj skutočne je, pomýlení je viac, než pravdy. O tom, čo je pomýlenie a čo je pravda, bude ďalej reč.

Zároveň je Škola života jednou banskobystrickou bunkou tohto hnutia. Nie je nutné chodiť do sveta a nadväzovať kontakty, stačí počkať tu, v srdci Slovenska, v srdci Európy, kým samo hnutie dorazí sem. Či už dorazí po hmotnej línii cez nejakých ľudí alebo cez internet alebo dorazí po duchovnej línii ako vnútorná inšpirácia ľudí, na tom až tak nezáleží.

No zatiaľ je Škola života asi len budúcnosťou v mojej vlastnej mysli, nemám ten pocit, žeby niektorí z účastníkov pochopili, o čo mi ide, teda žeby pochopili duchovnú cestu samotnú, v pravde, aká je, ako som ju zatiaľ pochopil ja. Takže vlastne Škola života je stále len budúcnosť, až pokiaľ sa nestane prítomnosťou v mysliach aspoň zopár ľudí. No ja žijem v budúcnosti rovnako ako v prítomnosti, žijem a píšem tak, akoby tu Škola života už bola, cítim jej myšlienky a to, či prichádzajú z budúcnosti, z prítomnosti alebo z minulosti, to neriešim. Som podobný Robinsonovi, ktorý z pustého ostrova hádže svoje texty uzavreté vo fľašiach do morských prúdov v nádeji, že možno raz to niekto vyloví a pochopí. Duchovná cesta sa totiž nespráva násilne, nevykrikuje po uliciach ani v preplnených konferenčných sálach. Deje sa v kľude v malých skupinkách, od srdca k srdcu a pritom je silnejšia, než veľkými peniazmi podporované prostriedky masového oblbovania. Pretože jej sila pramení z pravdy a zo skrytej podstaty každého jedného človeka.

ĎumbierCiele Školy života:
Základným cieľom Školy života je pochopenie života, úcta k životu, rozvoj života (myslí sa trvalo udržateľný). Škola života oponuje svojim dvom nepriateľom: Z jednej strany je koristnícky prístup k životu (urvať si od života čo najviac a za mnou potopa), z druhej strany je odmietanie života (maskované za sladké reči o posmrtných rajoch alebo za pesimistické reči o nezmyselnosti života, vykonávanie nezmyselných praktík s prísľubom domnelého vyslobodenia vo fantazijnej budúcnosti).

VežaHistorické náväznosti Školy života:
Hoci Škola života hovorí o Novom veku, nie je to vôbec nič nového, čo by tu v histórii už nebolo. Škola života nemôže dosiahnuť nič viac, než už dosiahli existujúce hnutia a tými boli napríklad: rané kresťanstvo (Judea +33), raný buddhizmus (India -500), rané hnutie bahá (Perzia +1850), Sokratovsko-Platónovská Akadémia (Grécko -400) a mnohé iné. Kto tvrdí, že hnutie Nového veku je niečo viac, než ktorékoľvek z týchto hnutí, ktoré dali vzniknúť veľkým svetovým náboženstvám resp. univerzitám, ten klame ľudí. Vytvorili teda tieto hnutia Nový vek? Určite áno, v spoločenstve ľudí, medzi sebou. To, či sa takéto niečo uskutoční aj na celej Zemi, to je len vec toho, ako ďaleko pokročí ničenie Zeme, keď už proste inej voľby pre Zem nebude. Pre tých ľudí, ktorí v tom čase žili v tej pravde, to však Nový vek Zeme už bol.

A ostatné duchovné smery, minulé a súčasné? To zatiaľ nechám na skúmanie pre študentov histórie. Skúmať pravdu priamo je však jednoduchšie a má istejší výsledok, než skúmať ju z neúplných historických prameňov, na ktoré je navyše uvalená prísna cenzúra. Lebo ako píše Platón v podobenstve o jaskyni v 7. kapitole Ústavy: "A keby toho, kto by ho chcel vyslobodiť z pút a priviesť hore, mohli nejako dostať do rúk a zabiť, či by ho nezabili?" Takže treba rátať s tým, že historické pramene duchovnej cesty sú zlikvidované, zostali z nich len čriepky a pospájať ich dokáže asi len ten, kto duchovné poznanie získal priamou cestou.

Krížna nad Banskou BystricouNa okraj: Súčasný "civilizovaný" človek nevidí nejakú spojitosť medzi Sokratom a kresťanstvom. A skutočne, tie historické pramene chýbajú, na oboch stranách. Ale vieme jedno: V roku 553 na druhom Carihradskom koncile bol z cisárskej kresťanskej cirkvi vylúčený istý Origenes a jeho dve tézy, 300 rokov po Origenovej smrti. Origenes napísal množstvo spisov, z ktorých sa nezachovalo takmer nič. Ale vieme, že priviedol mnoho Grékov ku kresťanstvu práve tým, že dokazoval, že Platónska filozofia a kresťanstvo sú jedným a tým istým. Aj tie dve odsúdené tézy sú vyslovene Platónske: Jedna o preexistencii ľudskej duše (o tom, že duša každého človeka pochádza z Boha), druhá o apokatastáze (o konečnom splynutí každej duše s Bohom - vrátane všetkých čertov a diablov). Aj vďaka Origenovi ja dnes viem, že Platónova Akadémia pôvodne nebola len filozofickou školou, ale mala aj svoj mystický, duchovný rozmer.

Základné princípy Školy života,
čím sa Škola života odlišuje od iných myšlienkových hnutí, vrátane tých, ktoré o sebe tvrdia, že sú duchovnou cestou:

Jablko1. Zážitok absolútneho bytia. Základom premeny človeka a jeho uzdravenia je zážitok absolútneho bytia. Niektorí hovoria o zážitkoch rozšíreného vedomia, ale to je niečo menej, niečo, čo sa ešte nedotýka podstaty toho, kto vlastne som a odkiaľ prichádzam. Táto skúsenosť bola pomenovaná napríklad v ranom kresťanstve ako "narodiť sa z Boha" (prvý list Jána). Súčasné štátne kresťanstvo tento pojem nevysvetľuje a sekty si to vysvetľujú po svojom ako nejaký zážitok rozšíreného vedomia. Avšak o Bytí v kresťanstve neučí nikto. V buddhizme je to nazvané ako "prebudenie" (budha), čo naznačuje pravdivo, že existuje iná vyššia a pravdivejšia realita nášho bytia, voči ktorej je tento svet a život len snom. Hinduizmus to nazýva slovom "samadhi" a rozlišuje medzi jednorazovým a trvalým samadhi. Duchovné školy, ktoré neprivádzajú ľudí k zážitku absolútneho bytia, nie sú duchovné školy, ale literárno-dramatické krúžky. Čo by nevadilo, pokiaľ by ľudí nezavádzali.

Amarilis2. Sexuálna čistota a posvätná sexualita. Znamená jednoduché pochopenie, že normálny vzťah muža a ženy je zdrojom a základom nového života a teda je posvätný. Sexuálne úchylky sú: asexualita, multisexualita, hypersexualita a homosexualita. Úcta k čistej láske muža a ženy je základom úcty k životu. Sila príťažlivosti muža a ženy je tá najsilnejšia sila vo vesmíre a je obrazom najvyššej pravdy. Tá je zobrazená napríklad v starom činskom symbole jin-jang ako jednota muža a ženy. Podobne v gréckej mytológii bohovia Ouranos a Gaia (Nebo a Zem) zodpovedajú presne základným princípom stvorenia Jang a Jin. Z Biblie sa táto prvotná sexualita stratila, čo je pochopiteľné, keďže Biblia bola revidovaná patriarchálnym zriadením. Avšak ak by sme Adamovo rebro videli napísané v hebrejskom origináli ako "ti" a pochopili ho nie v telesnej rovine ako "rebro", ale v duchovnej rovine ako "Ty", mohli by sme stvorenie Evy chápať ako oddelenie ženského Ty z Adamovho Ja, čo ukazuje na princípy Jin-Jang. No jeden zážitok tohto druhu je viac, než milióny slov.

Duchovné smery, ktoré vytlačili sexualitu (mníšske), tie vlastne odmietli telo a tým odmietli aj Nový vek Zeme. Potom sa upínajú k akémusi vyvanutiu v nirváne, ukončeniu kolobehu zrodení a smrti alebo k slastnému životu v nepozemskom bezpohlavnom raji. Títo nepochopili jednotu ducha a tela, nepochopením tela nepochopili ani Ducha a vykastrovali sa k neschopnosti premeniť Zem. Sexuálna zdržanlivosť je dobrá vec, ale pokiaľ nesmeruje k hľadaniu svojej druhej polovičky, je len zbytočným sebatrýznením a sebaklamaním.

JeleňSúčasné nové duchovné smery sú zase poznačené sexuálnou voľnosťou, čím sami ukazujú, ako nepochopili a neprecítili základný princíp života. Svetovládni banksteri v 50-tych rokoch 20. storočia zámerne podnietili sexuálnu revolúciu. Ich cieľom bolo hypersexualitou oslabiť ľudí, oslabiť rodinné zväzky, vzťah muža a ženy, vzťah rodiča a dieťaťa a tak urobiť ľuďí ľahko poddajnými konzumu. V 90-tych rokoch pokračovali homosexuálnou revolúciou. Oslabením sexuálnej zdržanlivosti a výlučnosti tak spôsobili mnohým obyvateľom Zeme množstvo utrpenia, spôsobili mnoho samovrážd mladých ľudí. Nielenže tak úplne pomýlili dušu mladého človeka, ale ešte ju aj uväznili v karmických dôsledkoch, z ktorých nie je ľahké sa vyhrabať. Takže možno povedať, že všetky duchovné smery, ktoré presadzujú tzv. sexuálnu slobodu, sú buď priamo ovládané svetovládcami alebo ich nevedomky napodobňujú. Táto cesta je cestou smrti, ďalšieho utrpenia ľudí. Cestou života je úcta k životu, k sexuálnemu spojeniu, ktoré plodí nový život v rovine telesnej a k duchovnému spojeniu muža a ženy, ktoré je obrazom najvyššieho bytia a ktoré dáva životu zmysel a energiu v rovine duchovnej.

Bodsliak3. 0% komercie, čiže za duchovné vyučovanie sa neberú žiadne peniaze. Prečo? Prečo by sa nemali učitelia platiť? To je prosté, len sa treba oprostiť o nánosov falošných predstáv súčasného veku komercie. K čomu vedie každý učiteľ svojich žiakov? Vedie ľudí, aby sa stali podobnými, akým je on sám. K čomu teda vedie učiteľ, ktorý vyberá peniaze? K tomu, aby sa aj jeho žiaci stali vyberačmi peňazí. A kto bude potom dorábať tú kapustu a zemiaky a šiť odevy, keď všetci budú učiť? Vidíme teda, že povolanie učiteľa za peniaze nie je trvale udržateľné.

Deň sa totižto skladá z 3 častí: 8 hodín spánku - to je pasívny odpočinok, kedy sa podvedomie človeka vracia alebo snaží vrátiť k svojej podstate. 8 hodín práce - to je nútená aktivita, to sú veci, ktoré je potrebné urobiť, či sa nám to chce alebo nechce, to je hlavne hmotné zabezpečenie, jedlo, oblečenie, bývanie. A 8 hodín aktívneho odpočinku, to je nenútená aktivita, kedy robíme veci, ktoré nás bavia, či je to zábava, uvoľnenie alebo učenie sa. Učitelia, ktorí si dávajú platiť, považujú svoju prácu za nútenú aktivitu. V skutočnosti je duchovná cesta nenútenou aktivitou, pretože je prirodzenou túžbou človeka. Brať peniaze za to, že si realizujem svoje prirodzené túžby, to je predsa na hlavu postavené. To je to isté, ako brať peniaze za lásku. Pravý duchovný učiteľ teda má popri 8 hodinách práce ešte 8 hodín času na duchovné vyučovanie. A keďže žije skromne, stačia mu aj 4 hodiny práce. Učiteľ, ktorý sa nevie uživiť inak, než duchovnom, ten je odtrhnutý od telesnej stránky života a nemôže byť učiteľom Nového veku jednoty tela a ducha, nemôže byť pre ľudí žiadnym príkladom.

Žiarivým príkladom duchovnej nekomerčnosti je Sokrates. Okolo neho bolo mnoho sofistov, ktorí brali nemalé peniaze za svoje vyučovanie, ale filosofista Sokrates nevzal ani jedinú drachmu za rozhovory, ktoré viedol. Podobne Ježiš, Buddha - počas svojej misie žili síce z darov ľudí, ale za vyučovanie nepýtali nič.

Poniklec4. Komunitný princíp, 0% guruizmu. Nový vek je o tom, že všetci nájdeme svoje bytie v Jednote a všetci sme v nej bratia a sestry. To ruší všetky hierarchické systémy, tak, ako ich chápeme v dnešnom ponímaní. Namiesto hierarchie vyšších a nižších, máme tu komunitný systém rovnocenných ľudí. Namiesto vodcu máme schopnosť dohodnúť sa, namiesto poriadku zhora máme vnútornú zodpovednosť ľudí. Sokrates nebol žiadny vodca. Ježiš alebo Buddha možno z nášho pohľadu ako vodcovia vyzerajú, ale to hnutie, ktoré založili, nestálo na ich osobách, stálo na tom, čo ľudia sami v sebe pochopili. Príkladom je aj samotný vznik kresťanstva v Jeruzalene na deň letníc, kedy zjavne Ježiš nebol nijako hmotne prítomný. Za malú chvíľu sa vytvorila prirodzená komunita, v ktorej niektorí mali viac poznania, iní menej, ale nikto nebol dôležitejší alebo vyššie postavený.

Takže všetci tí hlásatelia právd, všetci tí proroci, ktorí okolo seba zhromažďujú žiakov, ktorým zvestujú božské pravdy a oni si ich zapisujú do svojich zošitov, to sú len obyčajní ješitní ľudia, ktorí si potrebujú dokazovať svoju dôležitosť tým, že priťahujú pozornosť hľadajúcich. Všimol som si ale, že častokrát samotní guruovia nie sú zlí, ale iní vytvárajú okolo nich kult osobnosti. Chybou guruov samozrejme je, že toto dovolia a nedajú priechod pravde.

To by na úvod mohlo stačiť. Toto sú základné princípy. Ďalšie veci zase niekdy nabudúce. Je to uletené? Isteže áno, ale je to veľmi realisticky uletené. Nie je napríklad kresťanstvo alebo Akadémia veľmi realistická vec, ktorá sa dotýka aj dneška? A vie niekto vysvetliť ich pôvod? Môže byť hľadanie pôvodu, koreňa a zdroja niečoho nerealistické?

Odpoveď na otázku: Škola života nemá stále hmotné sídlo, domov je tu dosť, kde sídlia ľudia a v nich sídli aj Škola života, pokiaľ jej ľudia porozumeli alebo ju aspoň hľadajú. Škola života nemá vyčlenených učiteľov, pretože všetci sú učiteľmi aj žiakmi zároveň. Učebnica je vpísaná v nás samých, v našej spomienke, presnejšie živej pra-spomienke na to, odkiaľ sme a čím sme. V hľadaní a rozvíjaní tejto pra-spomienky spočíva prax Školy života. Všetko ostatné nás naučí ona a nie je potrebné čokoľvek písať alebo hovoriť.

 

Milan

http://cs.wikipedia.org/wiki/Gautama_Buddha
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%93rigenes
http://cs.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%BD_konstantinopolsk%C3%BD_koncil
http://cs.wikipedia.org/wiki/Akademie_plat%C3%B3nsk%C3%A1
http://sk.wikipedia.org/wiki/Podobenstvo_o_jaskyni


Komentárov (0)
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!