Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Žijeme len raz

Julo 15 Február 2011 PDF Tlačiť E-mail

Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.

Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť  na  zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.

Smrť je prirodzenou súčasťou života spojenou s jeho zánikom, ak mal pôvodne akúkoľvek formu, či už to bola rastlina, živočích, alebo človek a predstavuje pre človeka,  ale aj pre ostatné živé tvory neblahú, neželateľnú, ale nevyhnutnú skutočnosť.  A práve v záujme odvrátenia, alebo aspoň akéhosi pozitívneho riešenia, či zmiernenia  tejto  neblahej skutočnosti, sa od nepamäti pokúša ľudský intelekt vymýšľať hypotézy a teórie, riešiace tento problém života a smrti.

Otázkou života a smrti sa prioritne zaoberajú náboženstvá, ktoré predpokladajú existencie akejsi nehmotnej večne jestvujúcej duše, ktorá pri smrti opúšťa hmotné telo. Nie je tu jednomyseľnosť, čo sa týka duše. Hinduistické a budhistické náboženstvá priznávajú dušu všetkým živým tvorom, zatiaľ čo semiti, kresťania, moslimovia, len človeku. Rozdielne učenia sú aj o posmrtnom stave duše. Ak novšie náboženstvá vymysleli pre dušu večný, blahobytný pobyt v nebi, alebo rovnako trvajúce zatratenie, tie staršie, predpokladajú, sľubujú reinkarnáciu – znovuzrodenie.

Aj keď nejestvujú relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali náboženstvami sľubované posmrtné stavy nášho vedomia, či duše, väčšina ľudí prijíma vo forme viery to, čo učia jednotlivé náboženstvá.

Je tu ešte skupina nenábožensky orientovaných ľudí – ateistov, agnostikov, skeptikov, ktorí predpokladajú, že život je jednorázový, neopakovateľný zázrak prírody.

Podrobme dialektickému skúmaniu jednotlivé pohľady, názory na život a predpokladané posmrtné stavy. V prvom rade by bolo potrebné sa  vysporiadať  s pojmami duša a vedomie. Náboženstvami je pojmom duša označovaná, definovaná, nehmotná, duchovná, nesmrteľná časť ľudskej bytosti. Pojmom vedomie označujeme schopnosť organizmu vnímať seba a svoje okolie v najširšom slova zmysle. Nikto nebude namietať proti konštatovaniu, že v prvých dňoch , týždňoch ba aj roku po narodení, bolo naše vedomie dosť vágne, nerozvinuté a vyvíjalo sa, zrelo s vývojom nášho tela, mozgu, jeho schopnosťou pamätať si a nepopierateľne táto schopnosť zánikom, smrťou ľudského tela nezvratne zaniká, lebo zaniká pamäťové médium – mozog.

Že živý organizmus má individuálne rozvinuté vedomie, dokazujeme svojou existenciou, ale že má dušu, ako to prezentujú svojim veriacim  náboženstvá je rozporné v tom, že je chápaná ako nehmotná, duchovná, večná substancia, ktorej jestvovanie môžeme prijať len cez náboženskú vieru, lebo naše psychologické a fyzikálne poznanie takúto substanciu nepozná a ani nevie indikovať v ľudskom organizme rovnako, ako aj nadprirodzený svet duchov, nebo, peklo a zdá sa, že boli účelovo vymyslené k ovládaniu a moralizovaniu ľudí.

Z tejto mojej úvahy vyplýva, že je neracionálne veriť v takýto posmrtný stav človeka.

Skúsme podrobiť analýze, názor veriacich v reinkarnáciu, ktorá je spájaná s vytváraním si karmy – zásluhovosti, determinujúcej nasledujúci zrod a život, a porovnať ho s názorom ateistov a skeptikov, že žijeme len raz. Opäť budem vychádzať z reality. Dokázateľne, ak je reálnym faktom naše opätovné zrodenie a zomieranie, potom nikto z nás si  nepamätá svoj predchádzajúci život, pretože ak ho žil, tak jeho smrťou zanikli aj jeho mozgové pamäťové bunky  a je tu teda stav vnímania súčasného nášho bytia, ako by bolo prvé a rovnako aj tie predchádzajúce a nasledujúce životy by sme prežívali rovnako. No pozitívne v tejto filozofii je to, že zásluhovosť, karmu pre nasledujúci život si vytvárame v súčasnom živote podľa  pravidla: čo sme siali, činili iným teraz, budeme žať v nasledujúcom živote my sami.

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva súlad s tým, ako vnímajú život a smrť sekulárni humanisti, že vnímame život, žijeme ho, ten súčasný, len tento jediný raz. Či podmienky pre jeho prežitie boli náhodné,  alebo determinované karmou z predchádzajúceho života nie je podstatné, ale zdá sa byť rozumné žiť tu a teraz, čo najšťastnejšie, vzájomne si neubližovať, rozvíjať si vedomie vzdelávaním a byť kreatívny aby sme neužitočne , nešťastne nepremrhali ten jedinečný zázrak prírody – život.


Napísal : Július Voskár       Február 2011

Komentárov (61)
  • Julo

    Z uvedeného textu vyplýva, že najnevýhodnejšie posmrtné výhliadky maju kresťania. Je to tak 50 na 50%, buď budeš zatratený, alebo spasený. No, nie je to bohvieako príjemné, zostanem len ateistom.

  • Milan Rusko

    Julo, oceňujem Tvoju úctu k životu a snahu o jeho pochopenie. Ale...

    Naozaj si myslíš, že keď sa atómy a molekuly zoskupia istým spôsobom, nadobúdajú schopnosť vnímať okolie a uvedomovať si seba? Ktorý vedecký pokus to dokázal?

    Julo, takýto svetonázor vyžaduje dosť silnú a neochvejnú vieru v ideológiu, ktorú nám tu vtláčali komunisti 40 rokov do hlavy. Vidím, že mali úspech v získavaní veriacich ovečiek...

    Dialektika, ktorú tu spomínaš v marxistickom bezobsažnom duchu, mala u Sokrata a Platóna presný význam. Vieš aký? Vieš o tom, že všetci filozofi nič nového nevymysleli, len odpisovali od Platóna? Buď odpisovali dobre a pravdivo, alebo odpísali len to, čo sa im chcelo a hodilo, ako napríklad Hegel, Kant, či Marx.

    Hovoríš, že neexistujú relevantné dôkazy o existencii duše mimo tela?? Prečítaj si Břetislava Kafku: Nové základy experimentální psychologie. Tá postaví tieto Tvoje úvahy na blato. :love:

    S tou reinkarnáciou máš pravdu. Ak aj existujú nejaké inkarnácie, nič si nepamätáme, takže vlastne žijeme jedinečný život v podmienkach, do ktorých sme boli zasadení. Z rôznych východiskových pozícií hľadáme vždy to isté - naplnenie života, krásu, blaho, lásku, dobro, pochopenie a poznanie.

    Takže nadpis článku by som prepísal: Žijeme jedinečný život. :)

  • Julo

    Odpovedám po jednotlivých odstavcoch.
    1. To sa udialo v dávnej minulosti na tejto zemeguli a deje sa to opäť v oplodnených vajíčkach ľudí,zvierat, rastlín. Ozaj vhodne zoskupené atómy vo vhodnom prostredí si začínajú uvedomovať seba, najprv vágne, potom rozvinute, ak majú podmienky na prežitie. A označil som to za najväčší zázrak prírod, lebo ak by nejestvoval pozorovateľ, celý vesmím by nemal zmysel.
    2. Ateizmus a materiálny racionalizmus nevymysleli komunisti, jestvoval a jestvuje v priereze vekov a spoločenských sústav rovnako dlho ako iné myšlienkové prúdy. Ak racionálne, logické, kritické myslenie považuješ za vieru, tak s tebou súhlasím. Zaujímavé je, že nábožensky veriaci človek má snahu presvedčiť človeka inak zmýšľajúceho, že je tiež veriaci, ale v čosi iné ako verí on sám. Aj ja v čosi verím, napr., že keď nasadnem do autobusu MHD, že ma odvezie tam kde potrebuje, na základe predchádzajúcej skúsenosti. Veriť v nezmysly, je povera.
    3. Máš pravdu, aj dialektika nie je Marxov výmysel, ale ju dokázal uplatniť pri analýze ľudskej spoločnosti a odsúdil na jej základe KAPITALIZMUS a urobil to vynikajúco. A ja som predviedol dialektický postup pri odôvodnení poznania,že"žijeme len raz".
    4. Břetislava Kafku som vlastnil a čítal s vytreštenými očami ako 15. ročný. Túto knihu som potom vymenil za životopisnú knihu o Ramakršnovi a po 89. bola znova vydaná, aj som si hu znova kúpil a nakoniec daroval pánu Havranovi, lebo je tiež nábožensky orientovaný, ale ešte jej obsah neokomentoval. Ak opomieniem fantasmagorické úvodné časti o esplanách a iných výmysloch kniha v snahe o akési zázračno opisuje rôzne skutočné aj fantáziou poznačené psychologické experimenty z oblasti sugescie a hypnózy. Nič viac. Jeho tvrdenia o katolíckej cirvi a viere sú tendenčne zamerané na jej podporu. Čo sa týka existencie duši,a jej indikácie cez uspatého subjekta, média nemôžu byť hodnoverné, lebo je ovlinený hypnotizérom. Na niektorom vašom stretnutí si môžeme spoločne zaexperimentovať ako Kafka.
    5. Takže som apoň jedného človeka na týchto stránkach som presvedčil že žijeme len raz. Ani názov článku ba som nemenil, je dobrý.

  • Milan Rusko

    Julo, veda je ohľadne života v koncoch a úplne bezradná. Keď skúma živú hmotu a porovnáva ju s neživou, absolútne nevie, prečo v jednej sa to hýbe samo, ale v druhej sa nič nehýbe, rozkladá sa.

    Veda vie pekne popísať na bunkovej úrovni, čo sa deje, keď je organizmus živý a čo sa deje, keď nie je živý. Sú to úplne protikladné procesy, čo tam prebiehajú. Ale ani len netuší, PREČO je to tak. Ak máš nejaké nové informácie, daj vedieť.

    Pravda je taká, že dnešná veda ani nemôže objaviť podstatu Života, lebo to je nezachytiteľné mikroskopom. Je to Duch, ktorý oživuje hmotu. A dnešná veda sa vymedzila tak materiálne, že Ducha nie je schopná skúmať, sama si zahatala cestu svojím materializmom. Naďalej bude len vyvaľovať oči nad tým, čo sa v živých organizmoch deje, ale nikdy nepríde na to, čím sú tie organizmy hýbané, čo tam neprestajne točí ten kolobeh života v bunkách.

    Keď som na toto prišiel na konci vysokej školy po prečítaní knižky Bioenergetika, pochopil som, že materializmus (vznik života z hmoty) je nezmysel a hlúposť. To bol začiatok môjho duchovného hľadania.

  • Milan Rusko

    Nadpis "Žijeme len raz" nie je presný, pretože nepripúšťa možnosť, žeby sme žili viackrát. Takže je vlastne dogmatický, odmieta život mimo telo, bez dôkazov, len na základe domnienky, že život je v mozgu, ktorý sa po smrti rozloží.

    Správne je "Žijeme jedinečný život", čo znamená: či už žijeme raz alebo veľa krát, máme si život vážiť, pretože vždy je to jedinečné, keďže sme na všetko zabudli.

    Ten postoj k životu, čo chceš tým povedať, beriem, je pekný. Tak to má byť. Kresťanstvo nepovažuje toto za pravý život, len za akúsi skúšku pred nebeským životom, ktorá môže dopadnúť pre nás aj fatálne. Hinduizmus s reinkarnáciou si zase neváži tento život, keďže verí v jeho neustále opakovanie. Ale Tvoj postoj je výborný, lebo si ctí tento život a o tom to celé je. Máme žiť naplnený život a nečakať ani na posmrtný život, ani na ďalšiu "výhodnú" reinkarnáciu, ani na ukončenie kolobehu životov.

  • Julo

    Myslím, že sa aj trochu opakujem, je paradox a k veriaci (hľadajúci akýsi duchovný život) potrebuje pre názor oponenta vedecký dôkaz, ale tu kdesi na týchto stránkach som dával adresu na správu z nejakej americkej výskumnej ištitúcii, že sa im podarilo chemickou cestuo vytvoriť DNA, alebo podobnú štruktúru, ktorá môže tvoriť základ jednoduchého živého organizmu. Ale aj biologické ešte neživé zárodky, nie sú neživá hmota? To som mal na mysli. Ja som sa tiež zaoberal otázkou života mimo telo aj na základe Herarovej knihy "Sedem rokov v Tibete" ale aj neskôr pred tým a to na čo som prišiel som opísal tu "Žijeme len raz" aj tak je to len dialektické fantazírovanie, ale ozaj dialektické.

  • Milan Rusko

    Dialektické fantazírovanie, to myslíš ako rozhovor seba so sebou?

    Lenže ja som nedal otázku syntézy DNA, dal som vedeckú otázku: Čo hýbe živým organizmom? Čo roztáča ten kolobeh chemických a fyzikálnych akcií a reakcií v živej bunke? A prečo mŕtva bunka podlieha úplne iným procesom?

    To je otázka, pred ktorou je dnešná veda v koncoch, na kolenách, bezmocná...

    A k tej viere: Nemýľ si ma s veriacim. Ja tu hlásam duchovná cestu, to je cesta hľadania a poznania Boha. Boha si nevykladám dogmatickým cirkevným spôsobom, ale vedecky ho poznávam. Cez skúmanie ČO hýbe živým organizmom, cez skúmanie vlastného bytia a vedomia v sebe samom, cez zážitky Lásky a Poznania v sebe samom. V mojom prípade je Boh úplne vedecký pojem: Boh je jednotiaci prvok v pozadí všetkého, hlavne nášho vedomia a bytia, ktorý nepoznáme a ktorý hľadáme, postupne objavujeme a nachádzame.

    Chceš snáď povedať, že veda už všetko objavila??

  • Jan P.  - Džula

    Džulino to je nebezpecny vyrok,ze žijeme len raz.To šíria povecsinou chřesťania a materialisti.

    Zbavuje to potom zodpovednosti za svoje jednanie a konanie.

    :D

  • Milan Rusko

    Poznám ešte nebezpečnejší výrok: Odpustiť hriešnikovi na kríži.

    To je veľmi nebezpečné, naučiť ľudí, že môžu robiť celý život čokoľvek a na poslednú chvíľu im všetko bude odpustené. Myslím, že by bolo treba Ježiša cenzurovať, ba až zakázať.

  • Julo  - re:
    Milan Rusko napísal:
    Dialektické fantazírovanie, to myslíš ako rozhovor seba so sebou?

    Lenže ja som nedal otázku syntézy DNA, dal som vedeckú otázku: Čo hýbe živým organizmom? Čo roztáča ten kolobeh chemických a fyzikálnych akcií a reakcií v živej bunke? A prečo mŕtva bunka podlieha úplne iným procesom?

    To je otázka, pred ktorou je dnešná veda v koncoch, na kolenách, bezmocná...


    1, Milan, ja som diskutoval s jednotlivými náboženstvami, náboženskými smermi, nie sám so sebou.
    2. To je ten zázrak prírody , ktorý ešte súčasná veda nevyriešila, ale podobných zázrakov na riešenie je ešte viac, ale rozumnou odpoveďou nie je na to, čo nepoznáme, viera v iluzórneho boha, ktorá nahráva šarlatánom v rôznych habitoch a vymýšľačom dogiem s cieľom ovládať a manipulovať s vedomím tých čo im uverili. To je cesta zúfalcov, nie hľadačov. V tej tvojej poslednej vete trčí akýsi víťazný úsmev nad neschopnosťou racionálneho ľudského poznania- vedy, nad neschopnosťou mať hneď všetko vyriešené, vysvetlené, a myslieť si, že ja duchovne orientovaný to už viem, lebo viem, že za tým stojí mnou vymyslený boh. Hurá!!

  • Milan Rusko

    Rozumnou odpoveďou na to, keď niečo nepoznáme je Neznámo, Tajomno alebo Tao. Ja to Tao nazývam slovom Boh. Prečo Ti to brní v ušiach? Pretože Ty s tým slovom máš spojené svoje ilúzie? Kde je Tvoje mierové socialistické spolunažívanie, Tvoja tolerancia k tomu, ako si kto veci nazve??

    Prečo každého, kto vyrečie slovko Boh, Ty chceš zaraďovať do škatuľky "iluzionista"? Veď je to len Tvoja ilúzia! Ja som hľadač pravdy. A to z pravdy, čo som našiel, je dostatočné na to, aby som mohol povedať: Áno, to, čo odjakživa ľudia nazývali Bohom, má reálny základ: je to Jednota, ktorá je za všetkým a vo všetkom, teda aj v nás.

    Súčasná veda to TAO proste nemôže poznať, lebo si dopredu dala podmienku materializmu. Vedci si povedali: Budeme skúmať mikroskopmi, ďalekohľadmi, len nie vlastným vedomím, lebo to je veľmi subjektívne. Tak sa odrezali od TAA.

    S tým, že veda ešte nevyriešila zázrak života, to je ako s tým, čo odúčal koňa žrať. Povedal: "Už som ho skoro odučil žrať, len chudáčisko, zdochol mi."

    Proste keď je niečo postavené na zlých princípoch, k poznaniu nedôjde. Dôkazom, ako sa Príroda smeje z dnešných vedcov je kvantová fyzika. Tu sa im zjaví náhodne nejaká častica po tisícoch pokusov, tu nič nemôžu odmerať, lebo meranie ovplyvňuje výsledok, takže kde chcú, tam tú časticu namerajú. Jedna sa im objaví na dvoch miestach súčasne, raz je to častica, raz vlnenie, atď. Proste tá hmota vôbec nie je taká, ako ich predstava, ale oni len tvrdošijne hľadajú v tej hmote základné časti, hoci je to púha prázdnota, energeticky účelovo postavená.

  • Milan Rusko

    Podle Heisenbergovy relace neurčitosti nelze současně přesně změřit hybnost a polohu částice. Obě dvě dynamické proměnné nejsou z principu poznatelné zároveň. Upřesnění jedné veličiny vede zákonitě ke snížení přesnosti druhé veličiny.

    Heisenbergova relace posloužila některým vědcům jako opěrný bod při rozvíjení teze, že částice jsou propojeny s vědomím pozorovatele a během experimentu reagují na očekávání osob provádějících experiment. Částice se chovají buď jako částice nebo jako vlnění v závislosti na pozorovateli. Objekt měření (měřený systém) není možné oddělit od pozorovatele (měřícího přístroje). Vzájemná provázanost a podmíněnost podle nich znemožňujezískání skutečně objektivních a lidským vědomím neovlivněných informací. Při aplikaci této teorie na celý vesmír by bylo možné vyvodit závěr, že člověk není schopen za použití vědeckých metod popsat vesmír takový, jaký ve skutečnosti je, případně, že vesmír bez vědomí pozorovatele prakticky ani nemůže existovat.

    http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2006070001

    Šokující poznatky získané při tomto a podobných experimentech jsou natolik působivé, že si odborníci často vypomáhají odkazy na Boha. Profesor Suarez hovořil o pocitu přítomnosti “mohutné neviditelné inteligence“ a pro komunikaci fotonů zavedl pracovní název "kvantová telepatie."

    Brenda Dunneová, vedoucí výzkumných laboratoří PEAR (Princeton Engineering Anomalies Research), společně s Robertem Jahnem, profesorem na fakultě letectví a kosmonautiky univerzity v Princetonu, realizovali experiment, v jehož průběhu zjistili, že lidské vědomí může výsledky pokusu s Galtonovými deskami ovlivnit. Vědci nechali před mechanickým zařízením sedět střídavě několik osob, jejichž úkolem bylo soustředit své myšlenky a snažit se jejich pomocí ovlivnit pohybující se koule takovým způsobem, aby se odrážely buď na levou nebo na pravou stranu. Ukázalo se, že lidský faktor průběh experimentu významně ovlivnil a výsledky proto nebyly ve shodě se zákonem Gaussova normálního rozdělení. Bylo konstatovanáno, že u některých osob byla odchylka od očekávaných výsledků větší než u jiných.

  • Milan Rusko

    http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2006110002

    Stanislav Grof společně s Abrahamem Maslowem a Anthony Sutichem začal v roce 1968 vydávat časopis Journal of Transpersonal Psychology. V roce 1972 byla za Grofova přispění založena Společnost pro transpersonální psychologii (Association for Transpersonal Psychology, ATP), v roce 1977 vznikla i Mezinárodní transpersonální společnost (International Transpersonal Association, ITA). Grof byl zvolen jejím prvním prezidentem.

    Ve své knize "Za hranice mozku" se Grof zamýšlí nad přínosem vědy pro moderní společnost a vyslovuje přesvědčení, že karteziánsko-newtonská věda vedla k vytvoření velmi negativního obrazu lidských bytostí, když je popsala jako biologické stroje hnané zvířecími impulsy. Není v ní místo pro opravdové uznání vyšších hodnot, jako je spiritualita, pocity lásky, estetické potřeby nebo smysl pro spravedlnost. To vše je degradováno na úroveň derivátů základních instinktů. Takový koncept podporuje individualismus, sobectví, konkurenci a princip "přežití nejschopnějších". Hodnotový přínos spolupráce, vzájemného propojení, závislosti a ekologického vnímání byl záměrně potlačen, protože materialistická věda nahlíží na svět jako na konglomerát interagujících oddělených jednotek. Chybné nastavení a zcestné ideologie přivedly svět na počátku 21. století na pokraj celosvětové ekologické a společenské krize.

    Ateismus a materialismus, pokračuje Grof, silně ovlivnily i současný psychiatrický systém. Mystické zážitky bývají klasifikovány jako psychopatologické.

    Někteří "odborníci" jdou tak daleko, že se nezdráhají největší postavy náboženství a mystiky diagnostikovat jako psychotiky, schizofreniky, epileptiky či hysteriky.

    Stoupenci materialismu si nechtějí připustit, že vyznávají účelovou a neprokazatelnou ideologii. Je pravda, že jakékoli prohlášení o podstatě vesmíru, které nemůže být podrobeno experimentálním testům, je čistě metafyzickou spekulací a nikoliv vědeckou teorií. Tudíž musí platit, že i taková tvrzení, jako "všechny existující věci jsou materiální povahy a žádný duchovní svět neexistuje" či "vědomí je produktem hmoty", patří zcela evidentně do této kategorie, i když se materialistickému vědci mohou zdát samozřejmé.

  • Milan Rusko

    Proč se učebnice, ptá se Grof, nezmiňují o úloze, jakou Isaac Newton přikládal Bohu ani o jeho hlubokém zájmu o astrologii či alchymii?

    Proč se v odborných publikacích nedočteme, že Descartův dualismus mysli a těla implikoval existenci boží? Proč se studenti ve školách neučí o tom, že mnozí ze zakladatelů moderní fyziky jako Einstein, Bohm, Heisenberg, Schroedinger, Bohr a Oppenheimer nejenom shledávali svou práci zcela slučitelnou s mystickým světovým názorem, ale v jistém smyslu i vstoupili do mystické sféry prostřednictvím své vědecké činnosti?

    V roce 1956 se Stanislav Grof na psychiatrické klinice Lékařské fakulty UK v Praze dobrovolně přihlásil k pokusu s LSD. Zážitek, vyvolaný aplikací této látky, hluboce ovlivnil jeho kariéru i osobní život.

    Moje první sezení s LSD radikálně změnilo můj osobní i profesionální život. Prožil jsem výjimečné setkání se svým nevědomím a tento zážitek okamžitě zastínil veškerý můj předchozí zájem o freudovskou psychoanalýzu. Zažil jsem fantastickou podívanou barevných vizí, z nichž některé byly abstraktní a geometrické, jiné byly naplněny symbolickými významy. Pociťoval jsem množství emocí v takové intenzitě, o jaké se mi nikdy ani nesnilo.

    V té době jsem nevěřil, tak jak věřím dnes, že potenciál k mystickému prožitku je přirozenou schopností všech lidských bytostí. Vše, co jsem prožil, jsem připisoval výhradně droze samotné. V mysli jsem však neměl nejmenší pochyby o tom, že tato látka je "královskou cestou do nevědomí".

    Moji pacienti prožívali psychologickou smrt a znovuzrození, pocity jednoty s veškerým lidstvem, přírodou a vesmírem. Popisovali vize božstev a démonů z kultur odlišných od svých vlastních, anebo návštěvy mytologických říší. Někteří popisovali prožitky z "minulých životů", jejichž historickou přesnost jsme si později mohli ověřit. Během svých nejhlubších sezení prožívali osoby, věci a místa, kterých se jejich fyzické smysly nikdy předtím ani nedotkly. Nikdy o takovýchto věcech nečetli, neviděli je na obrázku, ani neslyšeli, že by o nich někdo hovořil - a přesto je nyní prožívali, jako by se odehrávaly v současnosti.

  • Milan Rusko

    Jak jsem se však postupem času s těmito prožitky lépe obeznamoval, bylo mi stále jasnější, že to, čeho jsem svědkem, jsou normální a přirozené projevy nejhlubších oblastí lidské psýché. Jakmile se tento proces dostal za hranice biografického materiálu z kojeneckého a dětského věku a prožitky začaly odhalovat větší hlubiny lidské duše se všemi mystickými podtexty, přesáhly terapeutické výsledky vše, co jsem až doposud poznal. Symptomy, které odolávaly měsícům či dokonce rokům jiných druhů léčení, často mizely poté, co pacient prošel takovými prožitky, jako je psychologická smrt a znovuzrození, pocit kosmické jednoty, archetypální vize a scény, které pacienti popisovali jako vzpomínky na minulý život.

  • Julo

    Pre JanP.Nezodpovedne konajú len pometenci a zúfalci, sekulárni humanisti ku ktorým sa hlásim majú úctu k všetkému tu na zemi, lebo vedia, že po nich tu bude tiež chcieť pekne prežívať život ďalšia a ďalšia rozumná generácia ľudí. Zúfalci vyvolávajú revolúcie, vojny a zhromažďujú súkromný majetok a konajú na základe rozumom nekontrolovaných emócií.

  • Julo

    Jan P.Ty máš aký názor na moje tvrdenie, že žijeme len raz? Či len taký, že je materialistický názor? Skús ten tvoj cez dialektickú metódu obhájiť, ale aj vy ostatní. O tom je vecná diskusia, nie útočiť na osobu, klasifikovať.
    Pre Milana, skús teda dialekticky vyvrátiť, že pojem boh nie je produkt ilúzie, tak ako je všeobecne vnímaný, ako kreátor vesmíru a všetkého v ňom.
    Žiaľ, vopred poviem, že pre racionálne mysliaceho človeka neobstojí odpoveď, že kdosi to musel vytvoriť, tak ktosi musel vytvoriť aj boha.

  • Milan Rusko

    Napísal som Ti hore dosť. Nič z toho si si neprečítal?

    Ja nehovorím o Bohu tak, ako je všeobecne chápaný. Boh ani všeobecne chápaný nie je. Veď som Ti to povedal: Boh je tajomstvo, ktoré stojí ZA všetkým, jednotiaci prvok, podstata Vedomia, podstata hmoty, podstata života. Boh je predmet hľadania, vedy, filozofie aj mystiky.

    Keď si taký materialista, poviem Ti to takto: Boh je aj to, čo robí hmotu hmotou, je podstatou hmoty. ale ak veríš tomu náboženstvu, že okolo neutrónikov a protónikov obiehajú elektróniky, tak tam Boh nie je, ale ani takáto predstava nesedí s realitou... Viď kvantová fyzika...

  • Milan Rusko

    Julo - Ty nazývaš dialektikou to, že sa rozprávaš Ty s Tvojim iluzórnym predstaviteľom náboženstva vo svojej vlastnej ilúzii? skutočná dialektika je rozhovor medzi Tebou a SKUTOČNÝM iným človekom. Rozhovor za účelom hľadania pravdy....

  • Jan P.  - Julo

    Ak by sme žili len raz,nemohli by sme sa narodiť.Pretoze nasledok odpoveda prícine,co znaci ze sme existovat museli i pred narodením.

    :D

  • Julo  - re: Julo
    Jan P. napísal:
    Ak by sme žili len raz,nemohli by sme sa narodiť.Pretoze nasledok odpoveda prícine,co znaci ze sme existovat museli i pred narodením.

    :D

    Prečo nie? Príčinou bol tvoj otec a mama. A to čo v závere hovoríš, vieš odôvodniť osobnou skúsenosťou, ja nie.

  • Milan Rusko

    Nebudem dokazovať Boha, pretože predmet hľadania nemožno dokazovať, možno len poukázať na indície, ktoré k Nemu vedú:
    Hľadanie Boha:
    1. Zisťujeme, že hmota nie sú atómy, akési guličky, ktoré sa spájajú. Zisťujeme, že na najnižšej úrovni je hmota skôr akýmsi energetickým poľom, napríklad elektrónový obal atómu, samotný protón, v skutočnosti neobsahujú nič hmotného a určitého, sú to len akési energeticky nabudené stavy. Dokonca samotné vákuum je plné života (inak by neprešlo cezeň svetlo ako vlnenie). Existuje chemická energia, čo je vlastne energia elektrónových väzieb (z nej čerpajú aj naše svaly), potom existuje jadrová energia, čo je energia jadrových väzieb. Ale aj samotné jadro je len púhou energiou. Ako to, že túto číru energiu vnímame ako hmotu? Veď je to totálna ilúzia. Napríklad keď rukou narazím do steny, nezastavia moju ruku nejaké atómy. Pretože medzi nimi je toľko voľného priestoru, že ruka by stenou kľudne prešla. Moju ruku zastaví ENERGIA elektrónov atómového obalu, ktorá interaguje s energiou elektrónov mojej ruky tak, že sa odpudia... Vidíš, v akej ilúzii žijeme? To je indícia, že veci nie sú také, ako sa na pohľad zdajú...

    Teraz, keď vieme, že celá hmota je len energetické pole, teda niečo totálne nehmotné v zmysle bežného chápania hmoty, pýtame sa, odkiaľ sa vzalo to pole? Ako sa vytvára?

  • Milan Rusko

    2. Prejdime k živým organizmom, v nich sa skutočne energia točí, koluje. Pokiaľ vieme, všetka energia života pochádza zo slnka a fotosyntézy. Ale prečo jedna bunka VIE tú energiu premieňať a kolovať (živá), iná bunka nie (mŕtva). Aký je rozdiel na bunkovej úrovni medzi životom a smrťou?

  • Milan Rusko

    3. Pominieme život v rastlinách (vegetatívnu dušu), v živočíchoch a prejdime k človeku. Čo je to, čo hýbe mňa? Zisťujem, že je tam všetko predchádzajúce: Na bunkovej úrovni záhadná sila života roztáča neprestajný kolobeh energie. Na úrovni orgánov je to vegetatívna duša, ktorá všetko roztáča samopohybom, napríklad srdce. Na vyššej úrovni sú to pudy, ktoré nami hýbu, podobne ako zvieratami. A na najvyššej úrovni je zdrojom pohybu moje JA, ja sa rozhodnem, ja urobím, ja pohnem sebou. Čo je to to JA, ktoré hýbe mojím životom? A ako je podobné tomu zdroju nekonečného pohybu v živých bunkách?

  • Milan Rusko

    4. Zatiaľ to bolo o životnej sile, ktorá je zdrojom veškerého pohybu. Prejdime k vedomiu, k procesu poznávania a uvedomovania si. Ja vidím kameň. Mám pocit, že ten kameň existuje reálne a hmotne. V bode 1 som zistil, že to, čo sa mi zdá ako kameň, je v skutočnosti len nejaké pole neviditeľných energií, ktoré vytvára zdanie kameňa. Zdanie veľmi vierohodné, podliehajúce jasným zákonom. Ale čo proces vnímania? Prečo som schopný vnímať? Fotoaparát tiež odfotí objekt, zobrazí jeho obraz na filme, ale nevníma. Vnímanie je oveľa viac, než len zobrazenie objektu na sietnici oka. Čo je to vnímanie?

    Vnímanie je vlastne vedomie, uvedomovanie si okolitého sveta. ak sme hľadali nejakú podstatu v hmote, nemáme ju tým skôr hľadať v schopnosti vnímať? Vo Vedomí? Prečo dnešná materialistická veda rozoberá hmotu, ale vedomiu sa nevenuje?? Veď je jasné, že naša schopnosť vnímať je nám bližšia, než hmota, hoci ju považujeme za objektívnu realitu, ale častokrát nás klame zrakovými klammi.

  • Milan Rusko

    5. No a od vedomia postúpme ešte ďalej. Povedal som: Ja vidím kameň. a úplne som zabudol na to JA. Veď to je základ všetkého, bez JA SOM by nebolo ani VIDÍM, ani OBJEKTU vnímania. Práve to JA je mi najbližšie. Ak je aj hmota optickým klamom, ak ma klame aj moje vnímanie, moje JA SOM ma klamať nemôže. Ja som a proste som, to je základ všetkého, dôležitejší, než ostatné zložky v procese vnímania.

    Čo je to, to JA SOM? Prečo sa tomu veda nevenuje? Tým, že JA je základom poznania, je atomom vesmíru. Prečo nerozbíjajú tento atóm?

  • Milan Rusko

    6. Takže kde je BOH? Vo všetkých bodoch, ktoré som spomenul existuje tajomstvo. Tajomstvo podstaty hmoty, tajomstvo podstaty života, tajomstvo vnímania a tajomstvo bytia. K tomu môžme pridať aj tajomstvo šťastného života a tajomstvo múdrosti a poznania. Slovom BOH môžme nazvať súhrnne všetky tieto tajomstvá, to jest základné kamene sveta okolo nás.

    Dobre, ale prečo by sme to všetko mali nazvať jedným menom? Čo keď sú to rozdielne veci a procesy? Áno, veci môžu byť rozdielne, ale slovom BOH nazveme ten jednotiaci princíp, ktorý je za všetkým. Tak ako dnešní vedci hľadajú jednotnú teóriu poľa, je prirodzené, že človek hľadá jednotiaci princíp za všetkým, z ktorého všetko vyplýva, ktorý v rôznych polohách a premene podôb tvorí všetky veci vesmíru.

  • Milan Rusko

    7. Pokiaľ ide o mystiku, tej sa venuje táto škola prioritne, tá hľadá Boha ako skúsenosť, zážitok Absolútna. Zážitok, ktorý dáva človeku hlboký vnútorný mier, pocit absolútneho šťastia, oslobodenie od všemožných závislostí, od strachu, od nenávisti, od hnevu. Dáva aj určité poznanie, nadhľad nad vecami.

    Keďže táto záležitosť je tiež tajomstvom a keďže tento zážitok dáva ľuďom veľmi silné veci a silne vie zmeniť ich život k lepšiemu a krajšiemu, tak je na mieste aj tento zážitok nazvať Bohom, respektíve zážitkom prítomnosti Božej, ak chcete.

  • Julo

    Milan, tie texty od Grofa, keď som písal predchádzajúce tam ešte neboli, alebo som ich prehliadol. Nikdy som osobne neskúšal pôsobenie LSD, alebo iných opiátov na ľudský mozog, ba raz, keď som mal okolo 22 rokov, som vypil trochu väčšie množstvo vína, nemal som síce halucinácie, ale som zaspal, ako Londonov indián keď sa začal nudiť. Údajne aj stredoveké čarodejnice používali rôzne odvary z húb, aby si navodili podobné stavy blažených zážitkov. Neviem či je to návod na vykročenie duchovnou cestou, ale ja by som ju neodporúčal.
    K niektorým tvojím siedmym bodom.
    V prvej časti interpretuješ cez svoje chápanie to, čo je fyzikom dávno známe, že to všetko okolo nás sú zaujímavé energetické stavy známych, aj ešte nepoznaných energií, o čom som písal aj ja vo Zmysle života.
    Čo sa týka podstaty života, mám za to, že je táto otázka nevyriešená ľudským intelektom, ale ak máš racionálne, nie fantazíjne vysvetlenie, napíš to, možno dostaneš Nobelovu cenu. Ale aj keď to nevieme, nemôžme zodpovedne tvrdiť, že za tým stojí iluzórny boh.
    Ešte raz, myslím si, že vedomie je vlastnosť živevého organizmu, nie nejaká substancia. Ak máš iný názor opíš ho, budeme o ňom diskutovať.
    Pojem tajomsvá mi pripomína cirkevnú rétoriku. Ak je pre teba to, čo nepoznáš, boh, je to tvoj slovník, racionálna veda ani ja takýto pojem nepoznám v zmysle ako ho ty prezentuješ. Niekedy mám dojem, že pre teba je vlastne všetko boh. To si niekde vyčítal, alebo si nato sám prišiel?
    Čo sa týka mystického hľadania boha, to má také výhliadky na úspech ako hľadať mojho BU-BU, ktorý sa nachádza medi Marsom a Venušou a živí sa našími snami.

  • Milan Rusko

    Texty od Grofa si si asi nevšimol, možno si si nerefrešol stránku, keď si písal. Dátum a čas uvedený v komentári je čas poslednej opravy príspevku.

    Drogy nepovažujem nijako za začiatok duchovnej cesty. Ale je zaujímavé pochopiť, ako pôsobia. Gróf je naslovovzatý odborník, vedec, ktorý sa výskumom týchto javov zaoberal dlhé roky. Až teraz som sa dozvedel, že spolupracoval s Tvojím obľúbeným Maslowom...

    K tým drogám ešte toľko: Až toľko by som ich neodsudzoval a nezatracoval, ako ich zatracuje dnešná i komunistická propaganda. Možno ich chápať ako lieky, ktoré spôsobia akési odblokovanie duše. Každý liek treba použiť znalo, vhodne, úmerne, inak spôsobí veľkú šarapatu. Zvlášť, ak je silný. Ak dnes sa používajú psychofarmaká na to, aby otupili myseľ, prečo nepoužiť iné psychofarmaká na to, aby naopak odblokovali myseľ a pomohli rozšíriť vedomie, spojiť vedomie s podvedomím, s nadvedomím, možno až s Univerzálnym vedomím? Ako liek.

    Grof ako vieme, prešiel od drog k holotropnému dýchaniu. Ale ja aj to považujem za násilnú metódu. Sú aj iné spôsoby, prirodzenejšie, ale zas vyžadujú viac pripraveného človeka, premeneného vlastným úsilím zvnútra.

    Inak dnešná farmácia má pôvod v starogréckom slove farmakeia, čo znamená čarodejníctvo, prípadne liečiteľstvo. Keď už spomínaš tie čarodejnice. Nešlo u nich o blažené stavy, skôr o stavy otvorenej mysle, napojenie sa na Vesmírne vedomie...

  • Julo

    Náš mozog môžem pripodobniť dobre fungujúcemu počítaču, alebo televízoru, ale droga v ňom zapôsobí ako keby si v týchto zariadeniach poprehadzoval, poprepájal jednotlivé obvody, začne vystrájať psie kusy, ba môže sa aj trvale poškodiť, zničiť. Čo sa týka Maslowova, poznám len jeho pyramídu, oboznámili sme sa s ňou na prednáškach zo psychológie.
    Náhodou si v noci nepočúval diskusiu o ateizme a náboženstve medzi Pietruchovou a Gavendom? Bolo to dobré, na úrovni. Zaujalo ma ako Gavenda odstúpil od osobného boha a uchýlil sa k pojmu "boh je to čo nás presahuje", hneď som si pomyslel, že tento manéver používaš aj ty.Pietruchová to označila ako vetranie vo Vatikáne, otváranie okien a vypúšťanie starozákonného osobného boha, prispôsobovanie sa súčasnému poznaniu.

  • Milan Rusko

    Pre Jula opakujem, čo veľmi pekne povedal Grof:
    Stoupenci materialismu si nechtějí připustit, že vyznávají účelovou a neprokazatelnou ideologii. Je pravda, že jakékoli prohlášení o podstatě vesmíru, které nemůže být podrobeno experimentálním testům, je čistě metafyzickou spekulací a nikoliv vědeckou teorií. Tudíž musí platit, že i taková tvrzení, jako "všechny existující věci jsou materiální povahy a žádný duchovní svět neexistuje" či "vědomí je produktem hmoty", patří zcela evidentně do této kategorie, i když se materialistickému vědci mohou zdát samozřejmé.

    Julo, proste pochop, že materializmus a ateizmus je VIERA a nie je podložený žiadnym vedeckým výskumom. Mne je to jasné ako facka. Ak chceš, môžme sa o tom baviť, aký je rozdiel medzi vedou a vierou...

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!