Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Škola života - 1. lekcia

Milan Rusko 02 Február 2011 PDF Tlačiť E-mail

Zatmenie slnkaO Škole života

Vitajte v prvej lekcii prvého stupňa Školy života. Cieľom Školy života je vytvoriť nejakú platformu a systém na duchovný rozvoj človeka. Rozvoj univerzálny, všeľudský, otvorený. Škola života prosím nie je môj výmysel, je to spoločné dielo všetkých, ktorí sa pripoja. Vyžaduje ľudí otvorených hľadaniu pravdy, otvorených hľadaniu vnútornej premeny, ľudí spoločenských, v prvom rade komunikatívnych. Nevyžaduje ľudí veriacich, ani duchovných, hoci tieto veci nie sú na prekážku.


Žiakom sa stáva každý, kto spĺňa tieto kritériá. Nikto nemusí súhlasiť ani s textami lekcií, ani s otázkami. O všetkom sa dá diskutovať a hľadať konsenzus. Práve to hľadanie pravdy cez konsenzus je stará známa Sokratova dialektika, na ktorej bola postavená Platónova Akadémia, trvajúca cez 900 rokov, od ktorej zdedila meno aj každá dnešná univerzita, hoci sa úplne zabudlo na odkaz Akadémie, na jej dialektiku a na to, že to bola v prvom rade duchovná škola.

Základom Školy života je osobné stretnutie a dialóg. Môžu sa jej zúčastniť aj externí žiaci diskusiou na internete. Externá účasť nie je úplná, internetová komunikácia nemôže nahradiť osobnú, ale dá sa to vyriešiť stretnutím povedzme cez víkend raz za semester.

Škola života má byť otvorená v maximálnej možnej miere. To znamená možnosť pripojiť sa kedykoľvek, nielen na začiatku semestra. Možnosť prerušiť štúdium kedykoľvek a pokračovať kedykoľvek. Všetky stretnutia aj internetové diskusie sú otvorené aj pre nežiakov, zvedavcov, kritikov aj agentov tajných služieb.

Ak sa Ti otázky budú zdať príliš ľahké, maj trpezlivosť a vedz, že aj dlhá cesta sa skladá z malých krôčkov a tiež vedz, že tie nadôležitejšie veci v živote sú veľmi jednoduché a pochopia ich len ľudia s priamym a prostým myslením. Aj v ľahkých otázkach dá sa hľadať hĺbka a symbolika.

 

Prvý stupeň - Študent života

Cieľom prvého semestra Školy života je pochopiť základy duchovnej cesty. Absolvent získa titul "Študent života" a mal by ovládať teoretické základy, čo je duchovná cesta, ako sa líši od iných ľudských činností, kam smeruje, pre koho je vhodná. Prakticky by mal získať radosť z poznania, že skutočne existuje cesta vyslobodenia a táto radosť mu už nikdy neskončí.

Absolvent by mal rozumieť Ježišovmu výroku: "Hľadajte najprv kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané.", tiež Buddhovmu tvrdeniu: "Je tu utrpenie. Príčinou utrpenia je pripútanosť k nebytiu. Existuje cesta vyslobodenia." (v poopravenom preklade) a nakoniec aj tvrdeniu Lao'C v Tao-Te-Ting: "Bezejmenné jest počátkem nebe a země, jméno jest matkou deseti tisíc věcí." (vo vybranom preklade).

 

Lekcia 1.1: Duchovná cesta a veda, filozofia, náboženstvo.

Na začiatok patrí sa chodiť okolo témy ako mačka okolo horúcej kaše. Hovorme o tom, čo duchovnou cestou nie je, ale sa na duchovnú cestu podobá, čo je jej najbližšie.

Od detstva ma zaujímali hviezdy, vesmír, kozmológia, ale aj atóm a zloženie hmoty. Niektorí hľadači idú do šírky, iní do výšky a hĺbky. Veril som v Einsteinov model vesmíru ako trojrozmerného povrchu štvorrozmernej gule. Jiřímu Grygarovi som položil otázku, či červený posun kvasarov nemôže byť spôsobený ich gravitáciou namiesto vzďaľovania sa, čím by úplne padol model rozpínajúceho sa vesmíru. Ale nezaujímala ma vtedy otázka, čím sa šíri svetlo vo vákuu, vlnením akého média svetlo je a neprišiel som na to, že vákuum je plné života a energie. Tiež som neskúmal, ako možno rozbiť vodu na vodík a kyslík s pomocou menšej energie, než získame spálením vodíka. Neskúmal som, ako je uložená energia v molekule a ako v atómovom jadre. Tieto vedecké výskumy patria dnes k tajným.

Obmedzenosť dnešnej vedy som začal vnímať, keď som skúmal, ako veda vysvetľuje život, odkiaľ pramení ten "samopohyb". Veda vie úžasne popísať veľmi zložité pochody na bunkovej úrovni, ale nevie, čo ten pohyb spôsobuje. Vie, čo sa deje, ale nevie prečo. Príčina pohybu je vede skrytá, životná "energia" je mikroskopmi nepozorovateľná a preto mimo dosah dnešnej vedy. Navyše som pochopil, že z trojice "Ja vidím strom" súčasná veda dokáže skúmať len hmotu "strom", veľmi nedostatočne skúma proces vnímania "vidím" a vôbec neskúma bytie "ja". Tento "materializmus" vedy bol dôvod, že som pravdu začal hľadať mimo vedy. Predsa JA, ktoré vníma, mi je bližšie, než hmota, ktorá je vnímaná.

Filozofia ma tiež veľmi zaujímala. Pochopiť svet bez pomoci prístrojov, len rozumom, je úžasné. Ako funguje svet, ako funguje láska, ako spoločenské vzťahy. Je úžasné predstaviť si, že je možné byť múdrym len jasnosťou svojho chápania, ktoré sa odlišuje od chápania tupého. Čo však filozofi nespomínajú je: čím sa zostruje jasnosť chápania? Neučia, že na to, aby človek dokázal vnímať svet pravdivo, je potrebná istá kvalita charakteru, duše človeka. Na nekvalitný fotografický materiál nie je možné zachytiť kvalitný obraz. Tak sa dnes stáva filozofia len špekulatívnym rozumkárčením. Ja som začal hľadať filozofiu, ktorá je spojená s vnútornou premenou človeka.

Náboženstvo v kostole som považoval za mŕtve. V tej dedinke, kde bývali starí rodičia. Ale všimol som si: Keď sa citoval nejaký Ježišov výrok, povedal som si: ten človek nebol hlúpy a rozpráva zaujímavé veci hodné ďalšieho skúmania. V spevokole ľudia spievali oduševnene a páčilo sa mi to, ako vkladali do spevu celú svoju dušu. A za tretie: Po kostole sa ľudia dlho rozprávali vonku a boli milí, prívetiví, priateľskí a ja som si hovoril, že takto by to malo medzi ľuďmi byť. Ovplyvnený vedou a filozofiou nemohol som prijať náboženské pravdy a vieru, stal som sa teda pravdu hľadajúcim. A ak existuje niečo, čo je nad všetkým, Boh, stal som sa aj hľadačom Boha.

A zistil som, že kedysi pradávno všetky tri (veda, filozofia a náboženstvo) jedným boli. Ich dnešné rozdiely vznikli len odchýlením sa od pravdy. Pravda sa dá nájsť len v jednote všetkých. Duchovná cesta je to, čo zjednocuje a hľadá podstatu. Stále ma zaujíma vedecká kozmológia aj zloženie hmoty aj energia v hmote a vo vákuu ukrytá. Stále ma zaujíma možnosť obsiahnuť vesmír poznaním - filozofia. A stále ma zaujíma existencia niečoho univerzálneho nad všetkým, čo možno nazvať Bohom a to, ako s ním žiť v súlade. Práve preto som sa stal duchovným hľadačom.

Otázky:

1. Aký je rozdiel medzi duchovnou cestou a náboženstvom?
2. Aký je rozdiel medzi duchovnou cestou a filozofiou?
3. Aký je rozdiel medzi duchovnou cestou a vedou?
4. Čo majú všetky štyri spoločné?

Milan Rusko


Komentárov (23)
  • Zuzana  - Ku filozofii

    Vyjadrim sa zatial len k tej filozofii, kedze som jej studiom stravila 5 rokov ;-) Nesuhlasim s Tvojim tvrdenim,ze je to len akesi prazdne rozumkarcenie, ci spekulovanie o "nesmrtelnosti chrusta"... Vo filozofii existuje predsa kopec smerov, ktore sa dotykaju vnutornej podstaty cloveka a jeho premeny. Racionalizmus je len jednym z prudov filozofie a redukovat celu filozofiu len na tuto jednu jej cast, mi pride trocha scestne ;))

  • Zuzana

    A toto citujem ta." Čo však filozofi nespomínajú je: čím sa zostruje jasnosť chápania? " spomina a riesi velmi vela filozofov...

  • Milan Rusko

    Dobre, výborne, Zuzka. Takže to bola len moja skúsenosť s filozofiou. Existuje filozofia, ktorá by bola bezchybná a komplexná?

  • Jan P.  - hmm

    Mas v zaujme vytvorit platformu a systém na duchovný rozvoj človeka.

    No cize musís zacat tým,ze celkove sa duchovny vyvoj delí na mystiku a duchovno.Zacína sa spravidla mystikou pretoze do nej spadaju mravne poziadavky,ktore predstavuju novu a hlavne stabilnu platformu,na ktorej mozno potom stavat vyvoj duchovný.

    V zuiadnom prípade nemoze byt prehodene poradie tychto snáh.

    Zacat sa tak teda musí zmenou sposobu života,ktory nam doposial urcoval nasu obvyklu cestu ním.

    Takze v prvorade sa treba v tej skole života zamerat na učel mravnych poziadaviek,aby tak bol správne pochopený ich vyznam.

    To mozme spolu samozrejme prebrať.

    :D

  • Milan Rusko

    OK, bude mi cťou a potešením. :D
    A čo táto téma? Nepatrí na začiatok?

    A akú by si teda dal ďalšiu tému? Aby to bolo postupné, nie veľa naraz...

  • Jan P.

    Treba ist priamo k veci,co znamena zaoberat sa pokynmi k praxi,ktore su spolocné bez ohladu na to,kto akou cestou ide.

    Dalej treba brat v uvahu to,kto ako je v spolocnosti uclenený.Teda ci je slobodný,ženaty/vydatá atd.Skrátka z akych podmienok vychadza.Podla toho sa potom volí druh praxe.

    Cestu si kazdy musí zvoliť sam podla toho,akemu teperamentu ci povahe náleží.trebars citove stavanejsí ludia si volia napr.bhakti jogu,ludia založení viac intelektom,myslením zas napr.cestu džnana.

    Skrátka podstatne ale pre vsetky kategorie ludí bude mravna premena,ktora v podstate znací odtiahnutie zmyslov od sveta,prestania sa v nom nejak vyžívat,hladat v nom obstastnujuce momenty atd.

    To znamena ze sa hladajuci musí vzdat sveta v mysli hned pri vstupe na cestu,pricom si samozrejme plní svoje povinnosti,ktore mu uklada spolocnost v ktorej žije.atd,atd.

    proste toto treba rozobrat a vysvetliť,aby to kazdemu bolo jasné,co je prvoradé a doležité.

    :D

  • Stanka J.  - re:

    Najprv by som rada začala s otázkami, ktoré nám Mílan položil. Od konca :) Čo majú spoločné veda, náboženstvo, filozofia a duchovná cesta? Myslím, že všetky 4 majú spoločné to, že prostredníctvom všetkých hľadáme určité pravdy. Pokiaľ sa pozrieme na vedu, náboženstvo a filozofiu, tak vidíme, že používajú na to rozdielne nástroje (veda sa snaží dokázať pravdu cez vedecké dôkazy, filozofia používa logické úvahy a náboženstvo zase vieru) a majú aj rozdielne ciele.

    Veda, náboženstvo a filozofia majú spoločné v mojom ponímaní to, že ide o veci "oficiálneho" a "dogmatického" charakteru, kým duchovná cesta je niečo veľmi individuálne, osobné. Vysvetlím: zaujímate sa o nejakú vedu a jej poznatky,tak idete a naštudujete si veci, čo vedci v danej disciplíne zistili, pokiaľ je to nejaký dokázaný poznatok, musíte to brať ako pravdu a nepochybovať o ňom. Podobne, náboženstvo, keď nejaké vyznávate, mali by ste veriť v dogmy, čo Vás predstavitelia náboženstva učia, keď neveríte, tak ako sa od Vás požaduje, je to problém. Filozofia poskytuje podľa mňa z týchto 3 najviac slobody, môžte si rozvíjať rôzne filozofické teórie, ale tiež, keď už uznávate nejaký filozofický smer, tak tiež je to trochu "dogmatické".

    Jan P. napísal:
    Treba ist priamo k veci,co znamena zaoberat sa pokynmi k praxi,ktore su spolocné bez ohladu na to,kto akou cestou ide.

    Dalej treba brat v uvahu to,kto ako je v spolocnosti uclenený.Teda ci je slobodný,ženaty/vydatá atd.Skrátka z akych podmienok vychadza.Podla toho sa potom volí druh praxe.

    Cestu si kazdy musí zvoliť sam podla toho,akemu teperamentu ci povahe náleží.trebars citove stavanejsí ludia si volia napr.bhakti jogu,ludia založení viac intelektom,myslením zas napr.cestu džnana.

    Skrátka podstatne ale pre vsetky kategorie ludí bude mravna premena,ktora v podstate znací odtiahnutie zmyslov od sveta,prestania sa v nom nejak vyžívat,hladat v nom obstastnujuce momenty atd.

    To znamena ze sa hladajuci musí vzdat sveta v mysli hned pri vstupe na cestu,pricom si samozrejme plní svoje povinnosti,ktore mu uklada spolocnost v ktorej žije.atd,atd.

    proste toto treba rozobrat a vysvetliť,aby to kazdemu bolo jasné,co je prvoradé a doležité.

    :D
  • Stanka J.  - re: re:

    Duchovná cesta, ak sa na ňu človek vydá, vyžaduje, aby vynaložil veľké individ. úsilie,neprijímal slepo pravdy hlásané vedou, filozofickými smermi resp. náboženstvami, môže sa z nich inšpirovať, ale musí zapojiť aj svoje vlastné srdce a rozum. Navyše, duchovná cesta je komplexná, lebo by sa nemala obmedzovať len na výlučné použitie náboženských, filozofických resp. vedeckých myšlienok: musíte pri nej používať nielen rozum, ale aj vieru. Navyše, pri duchovnej ceste nestačí len študovať nejaké filozof, nábož. náuky, alebo hľadať dôkazy ako vo vede, ale musíte aj žiť, aby ste boli ozajstným "hľadačom" pravdy.

    Musím sa však trošku kritickejšie vyjadriť k príspevku Jána P.: "Skrátka podstatne ale pre vsetky kategorie ludí bude mravna premena,ktora v podstate znací odtiahnutie zmyslov od sveta,prestania sa v nom nejak vyžívat,hladat v nom obstastnujuce momenty atd.
    To znamena ze sa hladajuci musí vzdat sveta v mysli hned pri vstupe na cestu,pricom si samozrejme plní svoje povinnosti,ktore mu uklada spolocnost v ktorej žije.atd,atd.
    proste toto treba rozobrat a vysvetliť,aby to kazdemu bolo jasné,co je prvoradé a doležité."

    Síce z môjho osobného hľadiska je mi myšlienka "odtihnutia zmyslov od sveta" sympatická, ale ak vystúpim zo seba a pozriem sa na to pohľadom iných ľudí: zvlášť vychovaných v západnej civilizácii ovplyvnenej kresťanstvom, príp. vychovaných v islame, tak nemôžem súhlasiť s tým, aby nám Milan stanovil, že by sme mali takto fungovať pri hľadaní. Toto je východná záležitosť, nemali by sme si hneď všetci na začiatku stanoviť takéto pravidlo, že sa budeme o toto usilovať, veď to sme hneď na začiatku zaujatí v prospech východných náuk a ciest. Keď to Jánovi vyhovuje fajn, nemám nič proti, ale nemali by sme to natláčať všetkým. Nech ľudia hľadajú, čo im najviac vyhovuje.

    Dúfam, že Bystričanom sa bude páčiť štvrtková Škola života "naživo" a môžte dať vedieť aj nám "externistom", že k čomu ste dospeli. :)

  • Ildikó  - Milá Stanka:-))

    Tvoj príspevok sa mi páči...Je úprimný, keby to tak na tejto stránke bolo vždy ..... :love:


    Ildikó

  • Jan P.  - Stanka J.

    Neviem preco mi vycitas to,co som uz vysvetloval.Cize len zopakujem : Na mentalite narodov zaleží len v zmysle podmienok v ktorych žijú.Od nich sa odvíja potom charakter praxe.To som predsa uz zmienoval,tak neviem preco mi vycitas ze neberiem v uvahu vierovyznanie ludí.

    Lenze bez ohladu na to,kde žijes ci na vychode alebo zapade,musis vprvorade zmenit svoj doterajsí sposob života,pokial teda chces uspešne napredovat v duchovnom usilí.To platí spolocne pre vsetkych.Zapadny clovek nevypada inak nez clovek na vychode.Maju len rozdielne zvyky a navyky.Ale podstata bytostnej mechaniky je rovnaká.

    Je to jasnejsie ?

  • Jan P.  - Stanka J.

    Jo inak este

    Pokial si dobre vsimnes,tak kazde nabozenstvo ci krestanstvo,islam budhizmus atd.maju spolocne to,ze kladu do popredia mravne poziadavky nauky.Cize veriaci ich maju brat v uvahu,avsak ako som uz spominal,musia byt oboznamení z jasnym ucelom,preco je potrebne implikovat ich praktizovanie do bežneho procesu života.Cize tym odpada to vnucovanie ,ktore mas na mysli.

    Clovek mnohokrat sa totiz domnieva,ze je hladajuci,ze mu ide o veci duchovné,ale keby trebars sa zacal lepsie pozorovat a zaroven pochopil hlavny vyznam duchovnych snáh,tak mozno prijde k tmu,ze mu v skutocnosti o to duchovno vobec nejde,ze mu ide vlastne o to aby bol trebars uspesny vo svete.Ale to potom z tym co mame na mysli pod pojmom „duchovne hladanie“ nema nic spolocné.

    Takze moje prispevky nie su o tom,aby sme si nieco vnucovali,ale naopak – vyjasnili si v prvorade to,co sledujeme tym duchovnym hladaním.

    :D

  • Ivan

    Odpovede na otázky:

    1. Aký je rozdiel medzi duchovnou cestou a náboženstvom?

    Úbočie náboženstva je mierne, pohodlné a plné ciest a chodníkov do
    náboženských chrámov, v ktorých príslušní náboženskí vodcovia navrávajú
    ľuďom, že práve ten ich chrám je vrcholom kopca.

    2. Aký je rozdiel medzi duchovnou cestou a filozofiou?

    Úbočie filozofie je plné rôznych stromov, ktoré predstavujú jednotlivé
    filozofické prúdy, z ktorých korún sa mnohí načahujú smerom k vrcholu kopca.

    3. Aký je rozdiel medzi duchovnou cestou a vedou?

    Úbočie vedy je strmé, skalnaté s množstvom skalných galérií a previsov, pre
    ktoré nie je vidieť na vrchol kopca. Keď sa niektorí vedci odhodlajú vyjsť
    na vrchol pomocou horolezeckej výzbroje, nájdu na vrchole kopca sedieť malú
    skupinku teológov.

    4. Čo majú všetky štyri spoločné?

    Všetky tri sú tri úbočia toho istého kopca zvaného svet, na vrchole ktorého
    sedí Boh.Rôzni ľudia sa nachádzajú na rôznych úbočiach a len niektorí túžia
    vyjsť na vrchol, pretože im je dobre tam kde sú a uspokojuje ich krása
    prírody v ich blízkom okolí. Duchovnú cestu má každý člověk inú. Nie každá
    duchovná cesta vedie na vrchol kopca.

    Ivan

  • Milan Rusko

    Ahojte. Teší ma váš záujem o spoločné štúdium. :-)

    Všetci: Cieľom prvej lekcie je nejak vymedziť hranice duchovnej cesty, prezentovať svoje predstavy o nej. Živé stretnutie v Banskej Bystrici sa zatiaľ nekoná, pretože nie je záujem. Takže máme tu len externé štúdium. Externí žiaci by teraz mali ohodnotiť jeden druhého (každý každého), či splnil túto lekciu. Môžme sa rozprávať o všeličom, ale toto by mala byť hlavná línia.

    Ak máte nejaké ťažkosti s načítaním stránok, dajte vedieť, prehodím ich na platený server. Ak to stačí, ako je, zostaneme tu.
    Pred odoslaním príspevku si celý skopírujte do schránky (Ctrl+A,Ctrl+C), pre prípad, žeby vypadol server. Pri chybe zadajte text znova (Ctrl+V) alebo si ho uložte do nejakého súboru.

    Ildikó, pripájaš sa aj Ty?

    Zuzana, nájdeš si čas na prispenie? Hovoríš, že existuje filozofia učiaca aj vnútornú premenu? Máš na mysli etiku ako časť filozofie alebo niečo iné? A aký je potom rozdiel medzi filozofiou a duchovnou cestou?

    Jan P., trošku spomaľ tempo. :D Celý prvý stupeň je len o oboznámení sa so základmi duchovnej cesty, čo to vlastne je. Takže žiadna zmena životného štýlu tu vôbec nie je potrebná. To ako keď sa ideš presťahovať do iného mesta, najprv si poobzeráš nové bývanie, až potom opustíš to pôvodné. Opustiť starý byt a ísť do neznáma, to nie je veľmi múdre. Takže v celom tomto semestri si len obzeráme duchovnú cestu, ako si pekne napísal: "vyjasníme si, čo sledujeme tým duchovným hľadaním". Mravné požiadavky nechajme radšej na neskôr...
    Zapojíš sa do prvej lekcie? A ak Ťa napadne, čo by mohlo byť druhou lekciu, napíš.

    Stanka J., pekne si napísala. :D Len ešte k tomuto by si mohla trošku: Myslím, že všetky 4 majú spoločné to, že prostredníctvom všetkých hľadáme určité pravdy.
    Sú ešte iné ľudské činnosti, cez ktoré hľadáme nejaké pravdy? A skutočne len hľadáme len pravdy? (nie je to preklep) Ešte niečo máličko dodaj zo svojich pocitov...

    Ivan, pekne a s humorom si to napísal. :-) Pre Teba je duchovná cesta teda hľadaním Boha na vrchole kopca. OK. Len by to chcelo viac pochopiť vedu, filozofiu a náboženstvo. Mohol by si napríklad spomenúť, čo vedecké, čo filozofické a čo náboženské si v sebe objavil?

  • Ivan  - čo vedecké, filozofické a náboženské som v sebe ob

    Narodil som sa stúžbou po poznaní Pravdy.Do svojich 27 rokov som bol ateista. Odpovede na svoje otázky som hľadal v prírodných vedách (geológia, chémia, fyzika, kozmológia), ale zistil som, že keď veda vyskúma odpoveď na 1 otázku, tak z nej vznikne ďalších 10 nových otázok. Keď súbor všetkých vedeckých poznatkov prirovnáme ku guli, tak potom povrch gule predstavuje súbor nezodpovedaných otázok. Keď sa zväčší guľa, narastie aj plocha jej povrchu. A naviac veda dáva odpovede na to ako hmota funguje, ale nevie odpovedať prečo sú prírodné zákony práve také ako sú. Preto som prestal hľadať a svoj zmysel života som preorientoval na svoju rodinu. Na svoju duchovnú cestu som sa navrátil 27.11.1989, kedy sa ma dtkol Boh.
    Z filozofie som študoval len marxizmus na VŠ.Filozofia ma nikdy nelákala, pretože som pochopil, že mozog ako stvorenie nedokáže v plnosti pochopiť svet ani človeka, iba ak mu to bude zjavené nadprirodzeným spôsobom priamo od Stvoriteľa, ktorý nám to zjavil a teda dal nám návod na život vo svojom Slove-v Biblii. V nej som sa dočítal, že tá Pravda, pre ktorú som sa narodil je Ježiš Kristus a že On je dokonca aj tá Cesta (duchovná), po ktorej chcem kráčať a že je aj Život, ktorý chcem žiť a že je môj Vodca, ktorého chcem poslúchať a že je Láska, ktorou chcem byť aj ja a že je môj Spasiteľ, ktorý bol potrestaný za moje hriechy a že k Otcovi ma môže priviesť len On. Vďaka nemu som spoznal svojho Otca, ktorý je v nebesiach a chcem žiť tak, aby som plnil Jeho vôľu, aby mohol mať zo mňa radosť, ktorá je mojou silou. To je v skratke moja odpoveď.
    Ivan

  • Stanka J.

    Pravdu spoznávaš v celom procese života - v podstate aj ľudia, ktorí si na rozdiel od nás vedome nepovedia, že teraz ideme hľadať pravdu prostredníctvom náboženstva, filozofie, vedy alebo kráčaním po duchovnej ceste, spoznávajú pravdu prostredníctvom životných skúseností. A my takisto, každý deň, alebo skoro každý deň si môžme zobrať nejakú lekciu z toho, čo sa nám prihodilo.

    Na druhú otázku odpoviem tak, že ľudia zďaleka nehľadajú len pravdy, ale aj kadečo iné (šťastie, sebarealizáciu, pocit, že niekam patrím, aj peniaze, moc a pod) a to aj v takých vznešených veciach, ako sú náboženstvo, filozofia a pod.

  • ildikó  - Prvá lekcia

    Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou. V úzkom zmysle je náboženstvo vierou v jedného Boha alebo vo viacerých bohov.

    To je odborný výklad.

    Teraz niečo zo mňa samej. Náboženstvo je svojim spôsobom dogmatická forma hľadania odpovedí na stvorenie, pôvod ľudstva. Náboženstvo podľa môjho názoru je dnes už istým prežitkom, pretože človeku dnešnej doby nedokáže prijateľným spôsobom podať počiatok a vývoj ľudstva. V dobe kedy náboženstvo vznikalo, bola táto forma potrebná aj kvôli vytvoreniu istých zákonov ktorého sa ľudstvo malo pridržiavať. Ľudstvo potrebovalo byť vedené týmto spôsobom, teda vierou v niečo vyššie, čo trestá, ale aj odmeňuje. Náboženstvo však počas tisícročí bolo prekrútené a zneužité, samozrejme kým iným ako človekom. V dnešnej dobe by som náboženstvo jednoznačne označila už za dogmatizmus, ktorý človeku nedáva potrebnú slobodu v myslení a konaní.

    Duchovná cesta je cestou jednotlivca, je hľadaním seba samého, svojej vlastnej cesty. Človek ktorý sa vydá na duchovnú cestu, hľadá v sebe a aj vo svete Pravdu, ktorú nemôže nájsť v náboženskom vysvetľovaní. Hľadá skutočnú Pravdu o stvorení a tým aj osebe a vyvíja sa. Na základe toho človek rastie a opiera sa nie o ideológie a dogmatické pravdy, ale sa opiera o svoje vlastné zážitky a skúsenosti. Tým človek nachádza sám seba a začína chápať širšie súvislosti spojené s ľudskou existenciou a celkovým svetom.

    Filozofia
    (z gr. láska k múdrosti: filein = ľúbiť a sofia = múdrosť).
    Vlastnú definíciu na filozofiu nemám, iba to, že je to veda o najvšeobecnejších zákonoch, ktorými sa riadi bytie, ľudské myslenie i proces poznávania. Neviem presne definovať základný , alebo najpodstatnejší rozdiel…ale filozofia a duchovná cesta nie sú od seba veľmi vzdialené, skôr by som povedala, že majú veľa spoločného. Viac ako náboženstvo a duchovná cesta.

    Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie.

    Odborný výklad.

    Môj vlastný pohľad.

    Prírodná veda uznáva hlavne dôkazy, čisté rácio, chladnú logiku bez hlbších súvislostí, prijíma len to, čo je vnímateľné a dokázateľné zmyslami. Duchovná cesta je práve o tom, čo môžeme vnímať aj nadzmyslovo, bez zjavných dôkazov, ale cez prežívanie a uvedomovanie si hlboko vnútorných vecí, božských súvislostí, ktoré sa vymykajú racionálnemu vnímaniu.

    A čo majú spoločné?? Hľadanie zmyslu života, hľadanie odpovedí na otázky kto sme a kde sme sa tu vzali a prečo?

    Ildikó

  • Jan P.  - Milan

    Milan
    Zmienil som sa len o potrebe mravnych poziadaviek.Nerozoberal som ich detailnejsie.Vzhladom k tomu,ze mnoho ludí nema v nich jasno,pretoze ich chápu formalisticky,tak z toho potom vznikaju nazory,že akože vraj ich doležitosť/nedoležitosť zaleží od toho,kto akou cestou ide.

    Cize z tohto dovodu je potrebne vyjasniť si,za

    1/ co my sledujeme tym duchovnym hladaním,teda hlavne čo nás k nemu podnecuje a co od neho ocakavame.
    2/ ake je skutocne poslanie duchovnych snáh,čo podstatné u cloveka sledujú a kam vyustuju.

    Tomuto sa treba vprvorade venovat v diskusiach.Teda v zmysle tej prvej lekcie.

    :D

  • Martin Varsik  - Prvá lekcia

    Ja som sa už vyjadril o vede,filozofii a naboženstve vyššie, v predstihu:-)
    Osobne by som nerád vymedzoval Duchovnu cestu a označoval ju ako niečo "vyššie", "oddelene" od inych smerov.
    Skor to chápem ako prienik všetkeho a prijatie všetkeho.Bez vymedzovania,odsudzovania,ohraničovania.
    Teda Duchovná cesta ako komplexný život a prijatie všetkeho so snahou pochopenia. Duchovná cesta ako schopnosť vidieť v sebe vedca,filozofa,kňaza,a snažit sa pochopiť čo je skutočnosť a čo je klam.

    Neviem čo chcem objaviť,nevidim cieľ,len ho tuším a láka ma cesta duchovná-cesta prijimania a chápania.V mojom pripade bez študia kníh,bez navštevovania seminarov,kurzov,univerzít.Svojim bytím tu na zemi sa ja učím a poznávam.

  • Jan P.  - Odpovede na hore zmienene otazky


    Najprv pravy vyznam naboženstva:
    Je to nauka o náklonnosti k Bohu. Skutečný význam náboženství je především v tom, že nabádá k citovému povznášení nad úroveň primitivních smyslových chtíčů, k rozvíjení nadsvětských zřetelů. Teprve když se tato idea ztratí nebo zapomene, dožívá svůj život tím, že učí pouze běžné mravouce. Náboženství vysvobozuje člověka z tíže trvalého zavalení hmotnými nebo světskými zřeteli, které mu nedovolí, aby byl šťasten. Pokládá-li proto racionalismus náboženství za zastaralý a překonaný způsob myšlení, je to proto, že není schopen chápat ani hodnotit vliv psychologických faktorů na člověka.

    Moje skusenosti :

    Nabozenstvo ludia prijímaju iba v takom zmysle,ake im ho predklada cirkev.Z toho odvodzuju,ze nabozenstvo su len príkazy a zakazy ktore sa nemozu porušovať.Tym sa mravnost redukuje na etiku a slusné spolocenske spravanie podložené akousi vierou ci skor dúfaním v Boha.Ludia takto ovplyvnení preto len formalne dodrziavaju nejake príkazy a to preto,ze im za to cirkev slubuje odmenu po smrti v nebi príp.za nedodrzanie,peklo.Tym maju ludia obraz o nabozenstve hotovy a príjmaju ho ako vseobecnu smernicu,ktora u veriacich prevláda.
    Celkove vidim situlaciu tak,ze pokial sa nabožensky život nežije,ale sa stava len predmetom spekulacií,tak sa uplne straca jeho ezotericka cast a prevlada uz len exotericka forma,t.j.to co chapeme pod pojmom cirkev.

    Rozdiel medzi nabozenstvom a duchovnou cestou vidím v tom,že nabozenstvo je prostriedkom na duchovnej ceste.

    filozofie (z řec. láska k moudrosti) oblast myšlenkové činnosti, jejímž cílem je úvaha o bytostech, příčinách a hodnotách na nejobecnější úrovni. V duchovních směrech se uplaňuje filozofia souborným zpracováním zkušeností ve věcech životosprávy, karmické zákonitosti a zákonitosti evolučního procesu s tendencí k vykoupení. A tak je v duchovních směrech filozofie věncem z nádherných květů skutečného poznání, které může pro všechny lidi znamenat ideální cestu po výšinách mravní a duševní čistoty, dobra a pravdy.

    Veda Co sa tyka vedy,tak myslím postací pekne prirovnanie : veda skuma konare stromu,zatial co duchovno – jeho korene.Tym tvoria komplementarny celok,pricom si preto skusenosti ziskane mystickymi a duchovnymi snahami nemozu odporovat zo susenostami ziskanych experimentalnou fyzikou.Nakoniec fyzika,neurobiologia a genetika sa uplatnuje priamo i v mystike a duchovnom snažení,pricom možu preto vsetky procesy pri duchovnom usilí prebiehajuce osvetliť a ucinit ich tak racionalnymi a preto zrozumitelnými.

    :D

  • Julo

    Ja budem tentoraz stručný v mojej odpovedi na Milanom položené otázky. Sme svedkami toho, že všetko čo sa v tomto našom vesmíre deje podlieha prírodným zákonom a preto tu debatujúcim odporúčam, pokúsiť sa zamerať na objavovaní zákonitostí vo filozofii, duchovnom svete, náboženstve a robí to isté aj veda. Ak na niečo prídete budem vám tlieskať. Ale som trochu skeptik. Motáte sa dookola, blúdite a každý svojím spôsobom.

  • Milan Rusko

    Julo, jedným takým prírodným zákonom je zákon zrkadlenia: "Veci vnímame úmerne stavu našej duše. To, ako vidíme iných, je odraz nášho vnútra. Čo odsudzujeme na iných, nezvládame sami v sebe." Ak sa Ti teda javíme ako motaji, zrejme máš niečo zamotané v sebe, lebo my tu fakt postupujeme, prvá lekcia je bránou k ďalším...

  • Julo

    No to som zas o čosi múdrejší. Tak príslovia a porekadlá sú tie duchovné zákonitosti len sa inak pomenujú, napr.: Podľa seba súdim teba - je vlastne na duchovnej ceste, zákon zrkadlenia. Si ty ale Milan výmyselník. Ale máš celkom pravdu, lebo ja som cez tu motaninu už prešiel a teraz môžem pozorovať tých druhých ako sa motajú a vlastne si stačí osvojiť príslovia a porekadlá a podľa nich sa držať. Či sa mýlim?

  • Milan Rusko

    Ano, Julo, v ľudových porekadlách je veľa múdrosti. Ak si sa rozhodol ísť duchovnou cestou ľudových tradící, aj to je Cesta.

    Ale poprosím Ťa tu sme v 1. lekcii, kde hovoríme o nastolenej téme. Ak chceš o inom, prejdi na stránku "Škola života začína..."

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!