Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

2. lekcia - motivácia a očakávania

Milan Rusko 08 Február 2011 PDF Tlačiť E-mail

OčakávaniaPrvá lekcia je za nami. Snáď každý je teraz tak trošku vedcom, trošku filozofom, trošku nábožensky založeným, teda vieme pochopiť to dobré, čo ľuďom dávajú. Ale zároveň sme nad tým, vieme byť kritickí a sme pripravení hľadať nápravy chýb, ktorých sa tieto činnosti dopúšťajú. Prvou lekciou prešli všetci tí, ktorí aspoň tušia nejaký pozitívny zmysel všetkých troch činností. Duchovná cesta nie je nič iné, len vrátiť všetkým trom ich pôvodné poslanie a sfunkčniť ich pre blaho seba, svojho okolia a ľudstva.

Netreba zabudnúť, čo kto pochopil v tejto téme, pretože sa k nej budeme neustále vracať v novšom a rozšírenejšom pohľade.

 

Chcem pripomenúť, že Škola života je môj experiment, do ktorého vkladám všetky svoje životné skúsenosti, ale nelipnem na nich. Je postavená na hľadaní Pravdy a Lásky v každom z nás, nie na náukách vonkajšieho charakteru. Začiatkom Pravdy v nás je priame nazeranie, začiatkom Lásky je vzájomné pochopenie. Preto vlastne ani neexistujú slová ako "súhlasím s tebou", "nesúhlasím s tebou", ale len: "rozumiem ti", "nerozumiem ti", "je to tvoja viera alebo priama skúsenosť?". Zatiaľ čo viery a ideológie ľudí rozdeľujú, priame poznanie ľudí zjednocuje, lebo len spolu môžme poznať viac.

Princípy tejto školy, dialektiku, komunikáciu, komunitu tiež preberieme v neskorších lekciách. Teraz poďme na motiváciu a očakávania. Čo motivuje ľudí všeobecne, ale hlavne čo motivuje mňa osobne? Čo ľudia očakávajú od života a hlavne čo očakávam ja? Nehovoríme o duchovnej ceste, lebo o nej v tejto škole ešte nič nevieme. Hovoríme teda o Živote.

Motivácia (od slova motio) znamená to, čo nás uvádza do pohybu, čo nami hýbe. Väčšinou ľudí vo svete, v ktorom žijeme, hýbu peniaze. Idem na vysokú školu nie preto, že chcem niečo poznať, ale preto, aby som mal teplé miestečko v ľudskej deľbe práce, kde sa veľa nenarobím, ale o to viac zarobím. Chodím do práce nie preto, aby som vytváral hodnoty a bol užitočný ľuďom, ale aby som zarobil peniaze, ktoré mi dávajú živobytie a slobodu. Zakladám firmu nie preto, že milujem ľudí, ktorým chcem pomáhať, ale preto, aby som mal viac a žil komfortne. Čiže spomenul som vždy dve protikladné motivácie.

Ale čo sú peniaze? Čo vlastne na peniazoch tak motivuje? Príroda nám za peniaze nič nedá, pre ňu sú bezcenné. Čo dostaneme za peniaze, to sú služby ľudí. Tu mi urobia nábytok, tu mi dodajú auto, tam mi postavia dom. Kto? Ľudia. Čiže túžba po peniazoch je vlastne túžbou, aby mi ľudia slúžili, aby pracovali na mojom blahu a na mojich záujmoch. Túto túžbu je možné naplniť aj inak, než peniazmi. Ak sa viem uskromniť a nežiadať od iných veci, ktoré je im ťažké robiť, ak sa viem rozdávať a ak žijem v zdravej spoločnosti, v ktorej sa vie rozdávať každý, tak v takejto spoločnosti každý niečo dostane, každému je nejak poslúžené. Takže podstatou túžby človeka po peniazoch je vlastne túžba po fungujúcej zdravej komunite.

Možno je však za peniazmi skrytá túžba vlastniť, ovládať, rozhodovať, mať moc. Čo je toto za túžba? Nuž to je túžba, aby sa veci okolo nás diali tak, ako si to predstavujeme, teda aby sa diali tak, ako sa dejú v našej mysli. A to je vlastne harmónia, súlad medzi tým, čo sa deje v nás a čo sa deje okolo nás. Túžba po moci nie je nič iné, len túžba po harmónii a súlade!

A takto dookola by sme mohli vymenovať všetky túžby a motivácie ľudí a v každej by sme zistili zdravé jadro. Zistili by sme, že všetky ľudské túžby smerujú k Dobru. Každý sa chce mať dobre, po tom túži, to ho motivuje, to hľadá, to očakáva. Problém je len v tom, že o tom Dobre ľudia nemajú spoločnú predstavu...

Motivácie možno rozdeliť na aktívne - tie, pre ktoré sa sami vedome rozhodneme - a pasívne - tie, do ktorých sme dotlačení osudom alebo ľuďmi. Aktívne sú živé, lebo keď sa sám rozhodujem, sám som strojca svojho pohybu. A čo sa hýbe samo zo seba, to je živé. Naopak, pasívne motivácie sú mŕtve, lebo veci, ktoré sú do pohybu uvedené vonkajšou silou a nie silou zo seba, sú mŕtve. Toť rozdiel medzi životom a smrťou.

Očakávanie sa vzťahuje na budúcnosť. Môžeme očakávať niečo zlé, čoho sa bojíme, čo si neželáme alebo niečo dobré, čo milujeme a čo si želáme. Možno je dobré nič neočakávať, človek predíde sklamaniu. Ale zase jeho život môže byť len lístok zmietaný vo vetre okolností, bez smerovania, bez cieľa. Možno je dobré očakávať, mať cieľ, ale nelipnúť na ňom.

Nenaplnené očakávania vytvárajú sklamanie. Dochádza k nesúladu medzi očakávaním a realitou. Tento nesúlad je utrpením, zlom, tým, čo si nikto neželá, je to choroba. Niektoré duchovné smery to riešia odmietnutím všetkých očakávaní, vyhasnutím túžob, čoho podstatou je neúcta k životu, rezignácia na život. Zdravie je v súlade medzi očakávaniami a skutočnosťou, nie očakávať všetko, čo si naša chorá, nevyrovnaná a zranená myseľ zamanie, ale keď naše očakávania pulzujú s realitou, vzájomne sa ovplyvňujú a premieňajú. Svet premení nás a naše očakávania, naše očakávania na oplátku premenia svet. To je súlad, harmónia, to je zdravie, to je naplnený život. Tomu hovorím: Umenie komunikácie medzi Dušou a Životom. Ani Duša nemá nenaplniteľné očakávania, ale ani Život Dušu nevláči. Duša pochopila Život a má očakávania v prospech a na rozvoj Života.

Kam smerujú očakávania? Teda tie pozitívne, ktoré chceme? V konečnom dôsledku vedú k súladu, k blahu, k Dobru. Vzdať sa očakávaní znamená vzdať sa Dobra, rezignovať na život. Ale lipnúť na svojich predstavách o Dobre znamená ísť hlavou proti múru. Veľmi často naše očakávania sú nie skutočným blahom pre nás a okolie, sú to len falošné opredstavy o tom, čo za blaho považuje pomýlená myseľ.

Aká je motivácia pre duchovnú cestu? Väčšinou je to tak, že človek má očakávania, ale život ho zrazí k zemi. Čím vyššie očakávania, tým väčší náraz v realite súčasnosti. Sú preto očakávania zlé? Máme sa ich vzdať? Nie, len ich transformovať, premeniť tak, aby bolo za nimi skutočné blaho, nie len iluzórne a aby boli uskutočniteľné v živote našej prítomnosti takej, aká je.

Tento náraz, tento rozpor medzi očakávaniami a realitou zažil každý jeden človek. Možno sa k nemu postaviť 3 spôsobmi:
1. Aktívne zlo. Budem si presadzovať násilím svoje požiadavky a voči iným ľuďom budem bezohľadný, nedoprajem iným pretože ani mne Príroda nedopriala. Touto cestou sa vybrali všetci chamtivci a koristníci, ktorí dnes ovládajú svet, majú moc robiť ho ešte horším.
2. Pasivita. Rezignujem na všetky svoje túžby a očakávania, je mi všetko jedno. Takíto ľudia si niekedy hľadajú aj duchovné smery, najvhodnejším sa javí buddhizmus, resp. jeho prevrátená podoba. Alebo aj kresťanstvo, tá časť, ktorá hlása ukrižovaného, ale už nie zmŕtvychvstalého Krista.
3. Aktívne dobro. Transformujem, premením seba, naučím sa podstate Života a očistím svoje očakávania od sebaklamu, nájduc v nich podstatu Dobra. Stanem sa žiakom školy života, aby som sa životu naučil a aby som zvíťazil. Toto je pravá a nefalšovaná duchovná cesta.

 

Otázky:

1. S akými motiváciami sa stretávaš v okolí alebo v sebe, ktoré sa Ti nepáčia?
2. Aké motivácie oceňuješ u iných, v akých by si sa chcel sám rozvíjať?
3. S akými očakávaniami sa stretávaš v okolí alebo v sebe, ktoré sa Ti nepáčia?
4. Aké očakávania oceňuješ u iných, v akých by si sa chcel sám rozvíjať?

Milan Rusko

Návrhy na ďalšie témy:

Komunita
Dialektika
Priame nazeranie
Morálka

...aké máš Ty návrhy?

Komentárov (92)
  • Martin Varsík  - druhá lekcia

    Moja motivácia je spájanie sa s ľuďmi na skutočných hodnotách a nie na hodnotách , ktoré udáva dnešná doba - rýchla zábava, peniaze,plytkosť,neporozumenie,netolerancia,moc,zážitky, hromadenie.
    Spoznať aj viac sam seba,aby som mohol čo najlepšie prežiť život v spoločenstve ľudstva a vytvárať lepší svet.
    Témy sú dobré všetky.Pre mňa osobne by som rád rozobral dialektiku,nakoľko moc o nej neviem:-)

  • Julo

    Martin dosť dobre vystihol ako nás ovplyvňuje okolie čo sa týka motivácie a cieľov. Ak má človek zabezpečené sociálne istoty (viď Maslowovu pyramídu) môže rozvíjať aj svoje duchovné hodnoty, môže uvažovať o svojej prospešnosti v spoločnosti o napĺňaní svojich kultúrnych potrieb, ale ak tieto istoty chýbajú je tlačený k zemi tzv prízemným cieľom o ktorých hovoril Milan v úvodnom texte. Potom aj motivácie ku konaniu sú iné.
    Osobne som mal veľké šťastie (teraz to tak hodnotím), že som prežil svoj život v socialistickej spoločnosti, ktorá dokázala pomerne dobre zabezpečiť socialne istoty a tým vytvárala priestor pre kultúrne a iné vyžitie sa občanov. Ak by niekto chcel najsť chyby, áno boli a veľké, no bol aj priestor ich odstraňnovať. Stačí porovnať pomery v 50. a 90. rokoch minulého storočia. Bola to spoločnosť vývoja shopná. Moja práca bola mojím koníčkom a mojím ďalšim šťastím bola moja manželka, ktorá mala v rukách naše hospodárenie, takže až doteraz som nikdy nemal problémy s peniazmi a majetkom. V súčasnosti patrím do socialne najstabilnejšej skupine občanov, čo sa týka stabilného príjmu (dôchodku), ale manželka mi hovorí, že by som nemal ľutovať bezdomovcov, nezamestnaných, biele kone atď., vraj nemali hrkotať kľúčikmi na námestí. Čo vy na to?

  • Martin Varsík  - Julovi

    Julo ešte by som rad povedal tuna,že na to, aby človeka motivovali vyššie ciele a neupadal k prizemnym cieľom, nie je len zabezpečenie socialnych istôt, ako som vyrozumel z tvojej vypovede.
    Aj človek, ktorý má veľmi dobre zabezpečne soc.istoty, má tendencie k prízemným cieľom.A naopak, človek, ktorý ich zabezpečne nemá a trie biedu, može mať ciele vysoke a jeho konanie na jeho stupni v spoločnosti môže vykazovať vysoke mravne hodnoty.

  • Julo

    Súhlasím Martin, platí aj to, ze výnimka potvrdzuje pravidlo. Maslow zostavoval svoju pyramídu nie z výnimiek, ale so všeobecných skúseností. Polonahý kalkatský jógin ozaj môže sledovať vyššie duchovné ciele, ako vypasený milionár, ale nezamestnaný robotník bude skôr uvažovať o tom, čo dať svojim deťom jesť ako o nesmrteľnosti chrústov.

  • Martin Varsík

    Výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, vôbec nemusí mať také kontrasty, ake si opisal. Môže to byť aj takto: Človek, ktorý má zabezpečené socialne istoty, nemusí byť ani zďaleka milionar.Môže to byť človek, ktorý má prácu,byt( aj keď len v prenájme), a môže si dovoliť ,aby jeho deti chodili do školy, dovolenku raz do roka,má čo jesť.Takých ľudí je ešte stále dosť aj na Slovensku a zďaleka nepatria do skupiny milionárov.
    Tá druhá skupina ľudí, tam nemusí ísť vôbec o kalkatskeho ani iného jogína.Môže to byť nezamstnaný robotník,ale aj nezamestnaný učiteľ, ktorý si nemôže dovoliť auto a dať deti študovať.Aj keď štát mu to ešte umožní.
    A kolkí ľudia z prvej skupiny sleduju vyššie ciele?Zaujímaju sa o svojich spolublížnych,o zdravý vývoj spoločnosti a ekologiu...???
    O nesmrtelnosti chrustov to asi premýšlaju len niektorí dôchodcovia od nudy.

  • Martin Varsík  - Julovi

    No myslel som to takto:
    Nízke a plytke správanie človeka nie je zapríčinené nezabezpečením soc.istôt,aj ked vytvaranie chudoby je zlo a nie je správne.Ale násilníka, vraha,zlodeja, neospravedlňuje jeho chudoba.Tak isto nie je automaticke,že ked má človek zabezpečene soc. istoty,že bude zušľachťovať seba,bude mať vyššie ciele,a bude chcieť budovať lepšiu spoločnosť.Môže si naopak upevňovať svoje postavenie a viac tým utláčať tých chudobných.
    Motivaciou konať dobre skutky neovplyvnuje materialne zabezpečenie,ale vnutorná potreba konať dobro pre samotné dobro.

  • Milan Rusko

    Technická: Martin, keď máš označený celý text, nestláčaj to štvrté tlačítko zľava... :D

  • Martin Varsík

    Dobre,nebudem :evil:

  • Julo

    Áno Martin. určite správanie sa človeka je také ako mu to diktuje jeho povaha, jeho vnútorné psychické nastavenie, ale nemožno vylúčiť vplyv rôznych okolností v ktorých sa ocitne a ktoré do určitej miery determinujú jeho konanie.

  • Martin Varsík

    Samozrejme Julo, s tým sa stretávam vo svojom živote neustále.Vnútorne rozpoloženie, môj pohľad na svet, moje predispozície a vonkajšie vplyvy, to všetko ma ovplyvňuje v živote.A na základe tohoto jednám a konám. Môžem meniť seba,svoje reakcie,ale aj okolie.Niekedy nemôžem ani jedno ani druhé,vtedy to môžem prijať také, aké to je.

  • Ivan

    1. S akými motiváciami sa stretávaš v okolí alebo v sebe, ktoré sa Ti nepáčia?

    Túžba po vyžívaní sa v napĺňaní telesných potrieb. Žiadostivosť po veciach tohoto sveta – túžba po tom, čo má sused, kolega, známy, celebrita, čo ponúka reklama. Túžba niečo vo svete znamenať – urobiť kariéru, dosiahnuť úctu a obdiv pred ľuďmi a svetom. V Biblii je k tomu tento citát: žiadosť tela, žiadosť očí, pýcha života nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť hynie, ale kto činí Božiu vôľu zostáva naveky.

    2. Aké motivácie oceňuješ u iných, v akých by si sa chcel sám rozvíjať?

    Pracovať a všetko konať z lásky k Bohu, k ľuďom a k prírode. Nezištne!

    3. S akými očakávaniami sa stretávaš v okolí alebo v sebe, ktoré sa Ti nepáčia?

    Keď niekto očakáva, že bude všetko podľa jeho vôle a s tým zámerom manipuluje s ľuďmi. Keď ľudia očakávajú, že politici vyriešia ich problémy. Keď si niekto myslí, že pôžička vylepší jeho finančnú situáciu. A iné.

    4. Aké očakávania oceňuješ u iných, v akých by si sa chcel sám rozvíjať?

    Oceňujem, keď ľudia očakávajú odo mňa, že im môžem nejakým spôsobom pomôcť. Ja očakávam od Boha, že mi vždy ukáže životnú cestu, po ktorej mám kráčať.

  • Milan Rusko

    Ivan, pekne si napísal, načrel si do seba a vytiahol to dobré jadro.

    Mňa by zaujímalo hlbšie, ako chápeš tú lásku k Bohu. Neodsúdili Ježiša na smrť náboženskí hodnostári Izraela práve z lásky k svojmu Bohu? Akému postoju nás učí láska k Bohu k nejakým buddhistom a pod.? Je možné hľadať Boha spoločne?

    To Tvoje očakávanie je krásne, lebo je to očakávaním prítomného okamžiku a nie robenie si ilúzií do budúcnosti.

  • Ivan Jaraba

    Náboženskí hodnostári, ktorí odsúdili Ježiša neslúžili živému Bohu, ale svojmu náboženskému duchu. Úprimní farizeji, ktorí túžili po živom Bohu Ho spozneli v Ježišovi (Nikodém, Jozef z Arimatie a iní). Tak je tomu aj dnes. Náboženskí vodcovia vo svojich chrámoch (denomináciách) na úbočí zvanom náboženstvo(viď odpoveď na 1.lekciu)tvrdia každý vo svojom chráme, že to je ten pravý vrchol kopca, kde je prítomný živý Boh, ale sú to len príslušní náboženskí duchovia.
    Láska k Bohu je láska k živému Bohu, ktorý je aj vo mne a ja ju prežívam ako vzťah s mojim Otcom, ku ktorému ma priviedol Ježiš. Je to osobné prežívanie neopísateľného šťastia, ktoré mám v sebe zo spoločenstva s Duchom svätým, a o ktoré nechcem prísť. Keď Ho mám, tak vyznávam s Dávidom, že Pán je môj Pastier, nič mi nechýba, ani žena, ani nijaká vec, či potreba(žalm 23).Keby som spáchal nejaký hriech, hoci aj malý a hoci len myšlienkou, tak sa odo mňa začne vzďaľovať Duch svätý. Ja to pocítim a to ma vedie k pokániu (žalm 51), aby mi Otec neodnímal DS. To všetko je súčasť lásky k Bohu.
    Ja už nemusím hľadať niekoho(Boha), koho som už našiel. Kto má záujem a je nad ním Božia milosť, môžem ho tiež k Nemu priviesť. Môžem mu vydávať svoje svedectvá zo života s Bohom, môžem sa modliť za neho a za jeho potreby Boh odpovie podľa svojej vôle.
    Čo sa týka budhistov, hinduistov, moslimov a iných nekresťanských náboženstiev, tak verím, že u všetkých spoločenstiev je prítomná ako pšenica, tak aj kúkoľ (viď Ježišove podobenstvo o pšenici a kúkole v 13.kapitole Matúša). Boh má nad všetkými svoju ruku a verím, že všetka pšenica skončí v Božej sýpke a kúkoľ v ohni. Každé náboženstvo je schopné priviesť človeka do duchovného sveta, ale len živé kresťanstvo k živému Otcovi, lebo Ježiš povedal "Ja som cesta, pravda i život a nik nepricádza k Otcovi ak len nie skrze mňa"
    Ivan

  • Julo

    Dovoľujem si ešte pridať moje odpovede na položené otázky, ktoré nevyplynuli z prvého môjho textu.
    Budem hovoriť len o sebe a pretože som biologický tvor nič čo mi je geneticky dané nepovažujem za škodlivé ak sa k tomu pristupuje správne vo vzťahu s okolím. Vychádzam z premýs o zmysle života: "Prežiť život správne, šťasne, byť kreatívny a rozvíjať si vedomie." Vo vzťahu k iluzórnemu, hypotetickému bohu nepociťujem žiadny vzťah a neočakávam žiadne usmernenie, alebo pomoc.

  • Milan Rusko  - Čo Ťa pohlo v živote? Pohyb = motio.

    Julo.

    Myslím to tak: Väčšinu života asi prežijeme hnaní vonkajšími okolnosťami. Najprv nás rodičia nútia chodiť do školy, systém skrze učiteľov nás núti učiť sa, potreba živobytia nás núti zamestnať sa a pracovať, sexuálny pud nás núti niekoho si nájsť, zobrať sa, na svet prišlé deti nás nútia starať sa o ne, a zase dokola, kruh života sa uzatvára. Človek tento kruh môže prežívať šťastne alebo s problémami, problémom sa môže postaviť alebo na ne frfľať. Toto všetko je pasívna motivácia, sme hnaní životom.

    Moja otázka: Pociťoval si niekedy aktívnu motiváciu? Ja viem, že áno, ale čo Ťa tak najviac aktívne motivovalo v živote? Ešte stále Ťa niečo motivuje, poháňa dopredu?

    Druhá: Ako sa zmenili Tvoje očakávania od života, keď si bol mladý a dnes?

  • Milan Rusko

    Martin.

    Hovoríš: spájať sa s ľuďmi. A čo spojiť sa s jedným človekom? Nemotivuje Ťa láska k žene? Čo si myslíš o nej? Bráni Ti niečo nájsť si trvalú spolupútničku? Je jediným problémom nedostatok materiálny?

    Lebo mám takého kamaráta: Drží sa hesla: Najprv faru, potom Maru. Na farienku nemá, tak nebude ani Marienka. ;)

  • Jan P.  - Milan

    Väčšinu života asi prežijeme hnaní vonkajšími okolnosťami. Najprv nás rodičia nútia chodiť do školy, systém skrze učiteľov nás núti učiť sa, potreba živobytia nás núti zamestnať sa a pracovať, sexuálny pud nás núti niekoho si nájsť, zobrať sa, na svet prišlé deti nás nútia starať sa o ne, a zase dokola, kruh života sa uzatvára. Človek tento kruh môže prežívať šťastne alebo s problémami, problémom sa môže postaviť alebo na ne frfľať. Toto všetko je pasívna motivácia, sme hnaní životom.

    Ano Milan dobre si to objasnil.

    Skrátka su to nase neovladnute sklony,ktore nam urcuju nasu cestu životom.Tento stav by sa dal oznacit ako stav dusevnej pasivity,cize suhrne - svetskosť.Rozdiel medzi svetskym clovekom a clovekom duchovne prebudenym je ten,ze svetsky clovek je k cinorodosti vypetý v primarnom zmysle len emocionalne,pretoze stimul k tomu,aby bol činný dostava len na zaklade podnetov z okolia.Dusevne je vypety preto len druhotne.A tak je jeho život len radou želaní,ktore akceptuje.Vysledkom je ze sa stale viac zaplieta do diania a komplikuje si život.

    Clovek duchovne prebudeny naproti tomu chce ovladnut sklony,ktore inym urcuju ich cestu životom.To je jediny spravny pociatok veskerych duchovnych snáh.Jeho aktivita je teda danná dusevnym vypetím ako „samom o sebe“.Nejde teda o stimul okolím,ale proste o akesi vnutorne prebudenie ktore mohlo byt aktivovane napr.aj nejakym vyrokom vysokeho Mistra,alebo sa v nom skrátka nieco pohlo v tom zmysle že si nieco podstatné v živote uvedomil.

    Clovek duchovne prebudeny,je preto viac aktívny v duševnom zmysle,než navonok.Vo vonkajsích veciach ma tendenciu skor k pasivite než aktivite.Pasivitou v zmysle vonkajsieho snazenia zas nedisponuje svetsky clovek,pretoze on – ako som spominal – ma plno podnetov z okolia,ktore aktivizuju jeho chtíče.A preto je činný.Musíme si uvedomit,ze duchovný život znamena zastavenie sa za skusenostami bežneho druhu,ake získava svetsky clovek a –naopak - získavanie skuseností ineho druhu.

    :D

  • Milan Rusko

    Dobre som pochopil z prvých dvoch odstavcov, že rozdiel medzi duchovným a svetským človekom vidíš v tom, že duchovný je motivovaný vlastnou dušou ("samom o sebe" ), ale svetský je motivovaný okolím a neovládnutými sklonmi?

    Môžeš povedať, aké sú to motivácie duše samej osebe? Má v sebe duša niečo, čo nezískala z okolia? Nejaká spomienka? A tá nemôže byť neovládnuteľným sklonom?

    A potom mi vysvetli, prečo by mali tie vnútorné motivácie byť navonok len pasívne? Prečo pohŕdať telom? Prečo nebudovať telo ako dokonalý chrám Ducha? Prečo nepostaviť aj nádherné chrámy a iné stavby? Prečo nebudovať civilizáciu? Bráni tomu niečo? Boh neurčil telo a hmotu, aby boli zveľaďované? Sú stvorené na to, aby nimi bolo pohŕdané?

    A nakoniec: Prečo si čítal v tom mojom texte nejaké neovládnuté sklony? Spomenul som len jeden sklon - sexualitu, ale vôbec som nemal na mysli neovládnutú. Myslel som pekne krásne ovládnutú sexualitu, ako má byť. Zvyšok bol nie o sklonoch, ale o nevyhnutnosti, ako nás život vlečie...

  • Martin Varsík  - Milanovi

    Motivuje ma láska k žene, samozrejme.Len zatiaľ ešte nie je.Čo mi bráni najsť si trvalú súputníčku to sám ešte netuším:-) Ked hľadám, tak nenachádzam,ked najmenej hľadám tak same prichádzaju,ale nenachádzame spolou trvalé spojenie.
    Materialny nedostatok samotny nepovažujem za velky problem,skor moja nestalosť na jednom mieste, nedostatok pracovnych priležitostí, ktorá ma tiež tlačí v migračnom pohybe a určite aj menej priležitosti na stretavanie sa,spoznávanie. Napriek sklamaniam,neuspechom,stale verím v partnersku lasku a vedie ma tá tužba na mojej ceste.Je to moja sučasť života,ktorá stále čaká na jej naplnenie.A ako mi pribudaju rôčky,tak sa aj môj pohľad neustále mení na partnerstvo.Tak to spracoávam a preživam v sebe, popri tom však pracujem,hľadám,skumam,tešim sa,smutim,snívam,učim sa noví veci...
    Ako každý človek :D

  • Jan P.  - Martin

    Martin,ta nestalosť zotrvania na jednom mieste je v dosledku nedostatku pracovnych prílezitostí,alebo je to tvoja povahova crta.

  • Martin Varsík  - Janovi

    :D Je to asi prepojenie mojej povahy a vonkajšich okolností.

  • Jan P.  - Miňo

    Skusenosti ziskavas na zaklade interakcie z okolim,to je pravda.Ale duchovny clovek nie je motivovaný stavom okolia,ale stavom svojho vnútra,ktore mu udeluje poznanie ze je život utrpením.Preto vidí,že ak chce prestat trpieť,tak sa musí vnutorne uplne premeniť.Kdezto svetsky clovek si myslí,ze za jeho dobry ci spatny život može stav okolia a preto sa snazí menit okolie.

    Vonkajsia pasivita duchovnych ludí vyplyva proste z toho,ze taky clovek žije viac vnutornym životom a nie vonkajsím.To sa odzrkadluje v jeho introvertnej povahe.preto je duchovny clovek navonok činny len z povinností,ktore ho viažu k ludom a svetu.Inak venuje vecsinu svojej pozornosti sebapremene.

    Hlavny a najsilnejsí sklon je práve sexualita,alebo teda pohlavnosť.Zena predstavuje pre muža hlavne pojitko medzi ním a svetom.A opacne tiez muž pre ženu.Ak sa pohlavnost prekona,povazuje sa to uz za velky uspech na duchovnej ceste.Sexualita sa musí najprv ovladnuť,pretoze iba tak sa moze clovek poznávať,cize ziskat poznanie,ktore ho poučuje o suvislostiach medzi jeho bytostou a svetom.Preto ucel pohlavnej zdrzanlivosti nespocíva v bezženstve,ale spocíva v tom,aby sa clovek naležite poznal,pretoze v tomto pripade ide o poznanie rozhodujúce.

  • Martin Varsík

    Pojmy ako ovladnutá sexualita, musíme ovládnuť sexualitu, mohli by ste mi to trošku upresniť Jano a Milan? Aby som si to nejako zle nevysvetloval.Samozrejme skuste z vlastnej skusenosti a potom aj nejake citacie z duchovných náuk ak inak nedáte:-)

  • Milan Rusko

    Napísal som nižšie a ešte nižšie... Stačí? :D

  • Julo

    Za veľmi zaujímavú vec v mojom živote považujem inklináciu k manuálnej činnosti, remeslám a zvlášť k elektrotechnike a rádiotechnike, ktorá mi ostala po celý život. Už ako šesťročný som zostavoval rôzne elektrické obvody so žiarovkami, vypínačmi, baterkami. Fascinovalo ma rádio ktoré som videl prvý raz v roku 1939 a podobné som zostrojil o desať rokov neskôr. Tu som si uvedomil, že naplnený život človeka je život kreatívny, nie záhaľčivý. V období začleňovania sa do ľudskej komunity ma motivovala snaha získať také postavenie a zamestnanie ktoré by mohlo byť mojím koníčkom a súčasne užitočné pre spoločnosť. Mám pocit, že sa mi to podarilo aj počas základnej vojenskej služby, keď som mal možnosť vybrať si druh vojska a vybral som rádiotecnické. A týmto koníčkom sa venujem aj v dôchodkovom veku v kolektíve rádioamatérov, prostredníctvom amatérskeho vysielania, ale nakoľko ma v škole naučili písať, čosi aj píšem. Hovorí sa, že starý je ten, čo nemá čo celý deň robiť. Zatiaľ sa domnievam, že som nie starý.
    Ešte čosi som zistil. Každý zdravý človek má okrem iného vlastnosť - zvedavosť, ktorá by mala byť motorom jeho poznávania a radosti z poznania. A v tejto súvislosti ma trápi, že mnohí ľudia namiesto toho aby poznávali, vzdelávali sa, tak veria a veria rôzne nezmysli slušne vyzerajúcim, oblečeným šarlatánom. Mám na mysli náboženskú vieru, ktorá síce obohacuje ľudskú predstavivosť, vytvára tlak na ľudskú psychiku, má snahu moralizovať, ale nie na racionálnych, lež iracionálnych princípoch a v tejto veci mám záujem aj v svojom vyššom veku angažovať, lebo ma trápi ľudská hlúposť, ktorá má celosvetový charakter.

  • Milan Rusko

    Julo, dobrá životná motivácia: Tvorivosť, poznanie a vymetanie omylov... :) Páči sa mi, v tom ideme spolu. ;))

    Aj ja mám záujem angažovať sa nie proti ľudskej hlúposti, ale za poznanie pravdy. Dúfam, že Ti nebude vadiť, keď v tomto svojom angažovaní budem používať slovo BOH ako súhrnný názov všetkého, kam človek až môže dospieť v poznaní, tvorivosti, užitočnosti, spravodlivosti, spoločenskosti...

  • Jan P.  - Julo

    Julo to je tiez vsetko prejav nespracovanej pohlavnej energie.Technika a vynalezy su len "deti ineho druhu",ako aj cela nasa pretechnizovana civilizacia.Je to tak,ak clovek na sebe nepracuje,je pasívny,tak si jeho pohlavna energia nachadza sama rozne ventily k tomu,aby sa nejak prejavila.Jeden ju preto uplatní v karierizme,iny strieda ženy,zas iny vsetku svoju energiu vraža do rodiny,zas iny do zbrojenia,zas iny do tužby po moci a ovladaní atd.Tych prejavov je spusta.

    Skrátka ide o tom,ze ak niekto uz vedome zo sebou nieco robí,tak svoju pohlavnu energiu transformuje do vyssích rovín vedomia.Pretoze tam kde je nasa pozornost,sa uplatnujeme aj energeticky.
    Skrátka ak chceme na sebe duchovne pracovat,tak tiez k tomu potrebujeme energiu.A ak ju celu premrhame vo svete,tak na nas samych uz potom neostane skoro nic.Ludia obycajne mladost premrhaju na zbytocnosti a Bohu a duchovnu venuju obycajne uz len vycerpanost staroby.

    A pokial by sa niekto domnieval,ze duchovne na sebe pracovat nie je take,ako pracovat navonok,tak sa hlboko míli.Je to praca narocna a pokial ju niekto vykonava skutocne,tak mu na ostatne cinnosti,ktorym sa venuje vecsina ludí,neostane ani cas.

    :D

  • Jan P.  - Ivan Jaraba

    Boh má nad všetkými svoju ruku a verím, že všetka pšenica skončí v Božej sýpke a kúkoľ v ohni. Každé náboženstvo je schopné priviesť človeka do duchovného sveta, ale len živé kresťanstvo k živému Otcovi, lebo Ježiš povedal "Ja som cesta, pravda i život a nik nepricádza k Otcovi ak len nie skrze mňa"

    Lenže treba rozlisovať : Ježiš a Kristus.Ježiš je osoba a Kristus je kozmicky stav,ktory tato osoba uskutocnila.Takze to znamena,ze jedine skrz kristovske vedomie je možne ist az na vrchol.Tieto stavy poznaju i v hoddhovej nauke,ibaze ich inak pomenuvaju.Ale princip je stejný.

    Bolo by nezmyselne sa domnievat,ze oslobodenie je jedine skrz Ježišovu osobu.To by nedavalo zmysel.

    :D

  • Martin Varsík

    Zatiaľ to vnímam tak, že tie duchovné náuky.kresťanské, či budhistické, ktoré tu niektorí opisuju, odmietaju všetko, po čom telo túži,ale je dovolene aspon v ramci prežitia,z povinnosti akosi udržiavať sa pri živote. Nejakým ovladnutím,alebo modlitbami sa udržiavať v "čistote". Ako chápete to ovládanie? Ako niečo ,čo je vo vás a vy to skrotíte,alebo potlačíte,alebo pomocou Boha sa zbavíte, technikou ovládnete?
    To je asi dosť dôležitá otazka ohľadom zmyslu života a vytvarania vzťahov a spoločnosti.
    Chápem, že nie je jednoduche sa vyznať v tom všetkom, ovládnutí toho všetkeho,ale je vôbec potrebne zaoberať sa ovladaním našich pudov,alebo radšej sa zaoberať porozumeniu im? Veď to nedáva zmysel, ovládať, vladnuť nad niečim a byť v harmonii, nenasilí.

  • Julo  - re: Julo
    Jan P. napísal:
    Julo to je tiez vsetko prejav nespracovanej pohlavnej energie.Technika a vynalezy su len "deti ineho druhu",ako aj cela nasa pretechnizovana civilizacia.Je to tak,ak clovek na sebe nepracuje,je pasívny,tak si jeho pohlavna energia nachadza sama rozne ventily k tomu,aby sa nejak prejavila.Jeden ju preto uplatní v karierizme,iny strieda ženy,zas iny vsetku svoju energiu vraža do rodiny,zas iny do zbrojenia,zas iny do tužby po moci a ovladaní atd.Tych prejavov je spusta.

    Skrátka ide o tom,ze ak niekto uz vedome zo sebou nieco robí,tak svoju pohlavnu energiu transformuje do vyssích rovín vedomia.Pretoze tam kde je nasa pozornost,sa uplatnujeme aj energeticky.
    Skrátka ak chceme na sebe duchovne pracovat,tak tiez k tomu potrebujeme energiu.A ak ju celu premrhame vo svete,tak na nas samych uz potom neostane skoro nic.Ludia obycajne mladost premrhaju na zbytocnosti a Bohu a duchovnu venuju obycajne uz len vycerpanost staroby.

    A pokial by sa niekto domnieval,ze duchovne na sebe pracovat nie je take,ako pracovat navonok,tak sa hlboko míli.Je to praca narocna a pokial ju niekto vykonava skutocne,tak mu na ostatne cinnosti,ktorym sa venuje vecsina ludí,neostane ani cas.

    :D


    Žiaľ tomuto textu nerozumiem v súvislosti s mojou osobou. Mám dojem, že to zaváňa akýmsi deformovaným froidizmom. Neviem čo si vôbec tým chcel povedať na moju adresu. V budúcnosti sa vyjadruj jasne ako ti to káže evanjelium "áno, ano, nie,nie"

  • Jan P.  - Julo

    Neboj,ja to myslim vo vseobecnej rovine.Tyka sa to nas vsetkych.
    Nie je lahke tomu uplne porozumiet,clovek sa musí dobre pozorovat,aby objavil tie suvislosti.

    :D

  • Jan P.  - Martin Varsík

    Ano presne ako vravís,je to dost podstatna otazka.Ide o velmi podstatny usek na duchovnej ceste.

    Jeden jogin to vystizne vyjadril : "Jsem svobodný, neboť jsem překonal pohlavnost. Kdybych ji nepřekonal, nebyl bych svobodný, ani kdybych se skvěl všemi ctnostmi křesťanských světců. A kdybych neměl žádnou z těchto ctností a pouze překonal pohlavnost, byl bych vždy svobodný."

    V skratke vyjadril podstatu celej problematiky ohladne vlady nad sebou samým.O co ide ? Pokial zo sebou clovek "nebojuje",cize z duchovneho hladiska nic zo sebou nerobí,tak sa vlastne nic nedeje,pretoze takyto život je len radou respektovanych sklonov a tuzob,ktore su vyrazom nasich povahovych vlastností.Clovek proste žije len popudmi a reflexmi,ktore vyvstanu v nom na zaklade interakcii z okolím.Tu niekto prejaví preto lasku,iny zas odpor,zas iny chce pomahat druhym atd.....ale vsetci maju spolocné proste to,ze ostavaju preto vzdy ludmi svetskymi,pretoze ich život je len radou napetí ktore v sebe neovladaju a preto respektujú.

    Pohlavnost je skrátka sila,ktora ta pudí od seba sameho smerom na vonok z potrebou nieco konať,takze tvoja pozornost je nou tlacena v tom zmysle,aby si sa spajal z ludmi a nadvezoval vztahy,ci uz partnerské,alebo z hmotnymi vecami,kde sa potom tato energia vybíja.

    No a ked sa pohlavnost ovladne a prekona,neznamena to neschopnost v nadvezovaní vztahov ci sexualneho života,ale prostý fakt ze ju mas pod kontrolou – cize sa nou nenechavas samovolne strhovat a respektovat ju tak.Vztahy tak nadvezujes len po uvedomelom rozumnom uvážení,cize vlastne z nutnosti,pretoze su treba ci uz koli živobytiu,alebo zo zamerom konat vo svete dobro.Cize skrátka napr.neprítomnosť ženy,ci niecoho ineho zo sveta v tebe nevyvolava uz ziadny psychicky neklud ci potrebu,ktore by ta nejak ovplyvnovali,strhovali a rušili ti tak tvoj vnutorny stav.Preto si permanentne spokojny a jedina tuzba ktora preto v tebe je,je tuzba norit sa hlbsie do seba z postupnym zanechanim vsetkeho okolo seba.

    Inymi slovami : prekonanie pohlavnosti znací vykupenie v jednom najpodstatnejsom aspekte života a to v ŽIVOTE VONKAJŠOM.

    :D

  • Milan Rusko

    Pohlavnosť možno prekonať jediným spôsobom: Spojiť sa s dokonalou ženou, svojou druhou polovičkou.

    Tým je prirodzená túžba po láske u muža naplnená, dospela do svojho zdarného konca, ktorý celý čas hľadala. Človek spočinie v dokonalom objatí, v zjednotení so svojím proťajškom.

    Vtedy pochopí, že všetka tá túžba po žene, ktorá s ním zametala, mala pravdivý základ: Človek je JEDNOTA rozdelená vo dvoje a neustane, pokiaľ tú svoju druhú polovičku nenájde.

    Ísť touto strednou cestou je ťažké, väčšina ľudí skĺza buď do hypersexuality alebo k potlačeniu sexuality alebo k potlačeniu lásky bežnými rodinnými starosťami.

  • Martin Varsík  - re: Milanovi

    Tak tomuto rozumiem :D

  • Martin Varsík  - re: Martin Varsík Janovi

    No a ked sa pohlavnost ovladne a prekona,neznamena to neschopnost v nadvezovaní vztahov ci sexualneho života,ale prostý fakt ze ju mas pod kontrolou – cize sa nou nenechavas samovolne strhovat a respektovat ju tak.

    Dobre, chápem, teda je lepšie nemať ženu a deti, rodinu.Všetci čo ju maju,nie su slobodní, neprekonali svoju pohlavnosť. Alebo ak ovládneš svoju pohlavnosť,tak môžeš mať ženu aj deti,ale robíš to len pre radosť s dávania noveho života?

    A tá otázka: akým sposobom prekonávaš-ovládaš svoju pohlavnosť?

  • Jan P.  - Martin Varsík

    Ono tu nejde o to mat ci nemat.Ale proste o to,ze clovek a jeho dusevny stav su ovplyvnované tým,ked nieco má ci nemá.To je jediny stimul,ktory ho ženie k potrebe cokolvek konať.....ci uz k potrebe mať ženu,ci potrebe konat dobro,alebo sa dopustat trestnej cinnosti.A tento nedostatok musí zmiznuť.Nase vnutro musí byt jak skala o ktore sa narazy okolnych javov triestia bez toho,ze by ním pohli.Iba vtedy mozme povedat,ze duchovne rastieme.Za takehoto stavu prestavaju potom posobit i pokusenia,takze to clovekom nepohne i ked vsetko vokol dobre eviduje v zmysle rozsirujuceho sa uvedomovania,bdelosti.Potom sa mu rozsiruje i poznavanie,co vedie k stále uvedomelejsiemu žitiu.

    Cize je rozdiel ak konas dobro na zaklade nejakej citovaj slabosti,ktora ta priviedla k žene a ty zrazu „ožiješ“ a zrazu si plný ohladuplnosti,lasky atd. Potom to trebars este zakryjes akousi radostou z potreby davat novy život. Iste sme uz tym presli.To je ale práve tá neovladana pohlavnosť,ktora ti tak potom urcuje smer tvojej cesty.

    A je rozdiel rozhodnut sa pre konanie dobra na zaklade objektívneho zistenia,že je nutne ho vykonať koli vseobecnemu blahu.Vtedy je to správne,pretoze nie je v tom skryta potreba nejakeho osobneho zisku.A v podstate ano,kazdy kto ma ženu,neprekonal pohlavnosť.Ale neprekonal ju ani ten,co ju nemá.Ma len ine zaujmy ako trebars technickeho rázu ci vysedavanim od rana do vecera v práci,alebo i dokonca motaním sa v predstavach abstraktnych.

    Cize toto treba sledovat,aby clovek tieto tendencie v sebe odhalil,ak sa prave prejavujú alebo prejavili,cím sa vlastne poznava v roznych životnych situlaciach.Potom zistis,ze nemas seba vobec v "hrsti" pretoze je tym zasiahnuta i tvoja nalada.A ked je ovplyvnena tvoja nalada,tak to znací podlahnutie nejakemu vznetu,ci dojmu vyvstaleho v tebe samom.Nalada nesmie kolísať !.t.j.ma byť vzdy radostivá,lahká,bez strachu,bezstarostná atd.

    Treba byt proste stale pozornostou pri sebe,sledovat sa a davat svoj dusevny stav do stavu pohody,radosti na okolí nezavislej.Pohlavna zdrzanlivost nesmie byt samoucelná,cize to znamena,ze musí byt sprevadzana práve radostou a povznašaním mysli k Bohu,ci celkove k nadsvetskym stavom.A to je práca hrozne ťažká,vsak si to len skuste a uvidíte.Vsetek ten uspech je priamo zavislý od toho,do akej miery ste sa vzdali sveta v mysli.

    Preto moje ovladanie pohlavnosti je dost mizerné.Musím priznat ze je to ťažké,pretoze v mojom prípade mi chýba i sebadovera,teda nemam jej dostatok.Inak viem co mam robiť a i chápem ucel toho vsetkeho,pretoze poznam tie suvislosti.Clovek musí byt k sebe max.opravdový.Nesmie si nic nahovarat ci prekrucať.Inak to cele nema vobec ziadny zmysel.Bez boja zo sebou preste nic nedosiahnes.

    :D

  • Milan Rusko

    Jano, nezamýšľal si sa nad tým, že Tvoje ovládanie pohlavnosti je biedne nie preto, že sa málo snažíš, ale preto, že ideš proti prírode? Proti ľudskej a božskej prirodzenosti? Keď je prirodzenosťou rieky tiecť dolu, tak ak jej položíš do cesty prekážku, na chvíľu ju zastavíš, ale keď sa naplní, zase pokračuje ďalej v toku. Hoci priehrady sú pekné a užitočné, je nezmyselné chcieť rieku zahatať. Múdre je dopriať rieke more. A múdre je dopriať láske (ktorá začína ako sexuálna príťažlivosť) jej naplnenie. :idea:

    Konať dobro žene z citovej slabosti a túžby po nej odmietaš, ale súhlasíš s konaním dobra pre spoločenské blaho. Počuj, Jano, a nie je spoločenským blahom, keď tú ženu (ktorú si vyberieš) miluješ? Nie je to nezištné konanie dobra jej? A nie je to prospešné aj okoliu, keď je radosť na vás pozrieť? :D

  • Julo

    Jan P. Toto celé tvoje blúznenie o pohlavnosti je tvoj výmysel kvôli tomu, aby si mohol mať radosť z povznášania mysli k iluzórnemu Bohu? Ty tomu aj veríš? Alebo len tak fantazíruješ?

  • Jan P.  - Julo

    Ja som o tom presvedcený,preto v to verit nemusím.V tom co som zruba nacrtol,spocíva správny pevny zaklad,na ktorom mozno budovat duchovne napredovanie.Teda aby som to upresnil - takto som tomu porozumel.A zatial nemam dovod pochybovat vzhladom k tomu,ze sa pozorujem.

    :D

  • Martin Varsík  - Janovi

    No ale to je presne to, v čom všetky tie náuky akosi tápu.Ja to vidim tak,že podla vysvetleni nauk budhistickych,krestanskych,ale aj hare krišna je sexualna energia považovana za velmi silnu a preto nebezpečnu.Ale aj ine chtiče a city su nebezpečne,tak ich proste utlmuju, potlačaju,učia sa ich ovladať,namiesto toho aby ich pochopili a spravne využívali.Ako som už aj počul od niektorych, čo praktizuju meditacie,že najvačšou chybou bolo to, že sme sa narodili.Akoby tento život bol prekliatim, neštastim.Aj pre židov,že sme zhrešili v raji tak si nesieme dedičny hriech.To su slova zufalstva a strachu.Nedavaju zmysel v realnom živote a preto to je pre Teba Jano ťažke,ako opisuješ.Len matu ludí. Jedine nebezpečenstvo ktore tu vidím,je preberanie všeliakych nauk a ich krive praktizovanie v živote.
    Podme teda hladať tu v Škole života sami v sebe skutočne hodnoty.

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!