Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

3. lekcia - škola života a detstvo

Milan Rusko 19 Február 2011 PDF Tlačiť E-mail

Nízke TatryPodľa Jána Ámosa Komenského škola je základom života. Škola má vychovávať v prvom rade z nás Človeka a odlišovať ho od dobytku, ako povedal: "Všeliké kvaltování toliko pro hovada dobré jest". Podľa Komenského má škola učiť trom veciam: Poznávať seba a svet, ovládať seba, povzniesť k Bohu. Vzdelávanie chápal ako celoživotnú záležitosť. Škola má vychovávať Pansofii, všemúdrosti, univerzálnemu poznaniu. K tomu má viesť metóda synkritizmu - spájania vecí a videnia Jednoty všetkého, známa aj Platónovi. Tohto Komenského si ctili tak komunistickí budovatelia, ako aj súčasní kapitalistickí deštruktori, ale ani jedni, ani druhí mu nerozumeli.

 

Vitajte v komnate kapitalizmu! Topánky a chápavosť odložte predo dvermi!

Mesiac BBOdkaz Komenského je veľmi živý práve v súčasnosti, keď namiesto vzdelávania tu máme bulvár a ohlupovanie reklamou, šovbiznisom, smotánkou, súťažami, tisícnočnými seriálmi, klamstvami politikov a kriminálnymi správami. Namiesto budovania a zveľaďovania spoločnosti a človeka - deštrukcia všetkého, ktorú oni skrývajú za pojem "sloboda". Typicky zmanipulované ovečky kapitalizmu žijú tak, ako im cez médiá kapitalistický poriadok diktuje: Chcú vyzerať ako modelky, zarábať ako hviezdy, neprestajne túžia nakupovať, obdivujú pseudo hrdinov bez morálnych a ľudských hodnôt, ktorých im predložia, žijú v strachu zo všetkého (z nezamestnanosti, prírodných katastrof, terorizmu, ba aj z medveďov) tak, ako im to ich páni diktujú. A toto otroctvo pokladajú za svoju slobodu, lebo ich páni tak chcú. Pochopenie sveta a budovanie seba a spoločnosti im je úplne cudzie, tak ako im to kážu. Individualizmus a egoizmus je im vlastný, tak ako im je predložený.

Žijeme v spoločnosti, ktorá nemá záujem na vzdelaní ľudí, práve naopak, je tu silný komerčný a mocenský záujem na ohlupovaní más. A ak sa aj nejaké vzdelanie povolí, je to len čiastkové. Pansofia, univerzálne poznanie, je prakticky zakázané. Cieľom Školy života je práve prelomiť túto bariéru "zakázaného ovocia", spolu s inými, ktorí sa o to snažia.

Veď už samotný fakt, že zvieratá dokážu prežiť vo voľnej prírode, ale človek nie, človek musí použiť dôvtip a múdrosť, aby vôbec prežil, tento fakt napovedá, aká dôležitá je múdrosť a poznanie v živote človeka. Pansofia je poslaním človeka a zmyslom jeho života, spolu s hľadaním blaha vlastného a všeobecného dobra.

 

Návrat do detstva

Pri lese"Hľa, my dospelí, ktorí len seba pokladáme za ľudí, vás (deti) za malé opice, len seba za múdrych, vás za nerozumných, len seba za výrečných, vás za nemluvňatá, sme odkazovaní do vašej školy! Vy ste nám daní za učiteľov, vaše činy našim za ideál a vzor!", povedal Ján Ámos Komenský.

V detstve je veľa múdrosti preto, že je úprimné, bez pretvárky a niekedy šťastné, v láske rodičov. Mnoho vecí Života v detstve správne intuitívne cítime, ale neskôr sa zanesú bahnom spoločenských konvencií a negatívnych životných skúseností. V tejto lekcii si skúsime oživiť svoj vlastný detský intuitívny pohľad na život. Všetko je to tam, v našej pamäti, len to oživiť. Vyžaduje to ponorenie do seba samého, do vlastných spomienok...

Cieľom nie je zverejňovať intímnosti, cieľom je nazrieť do svojho detského vnímania a zverejniť len to, čo zverejniteľné je.

 

Úlomky z môjho detstva

Ja si pamätám seba v ohradke, keď som ešte chodiť nevedel, stál som tak, že som sa držal rukami ohradky, pozeral von oknom na vežu zvonice, a domy za ňou, ktoré boli na obzore môjho vnímania a hovoril som si: Čo len môže byť za tými domami, za tým kopcom? Raz, keď sa bude dať, vyberiem sa tam a preskúmam, čo je tam, kde teraz nedovidím...

Pamätám si, ako ma mama držala na rukách a ja som mával o dušu všetkým ľuďom okolo. Miloval som všetko a všetkých, tešil som sa z každého človeka a z každej novej veci, ktorej som sa mohol dotknúť. Možno preto, že sám som bol milovaný, ale to som si vtedy neuvedomoval, bral som to ako samozrejmosť.

Pamätám sa, keď ma otec prvý krát doviedol do škôlky. Postavil som sa k oknu a smutne hľadel za ním a pýtal sa, prečo ma rodičia nemajú radi. Až teraz je mi jasné, že materská škola bol výmysel boľševikov, aby odtrhli deti od rodičov. Ján Ámos Komenský materskou školou nazýval domácu školu do šiesteho roku života, kedy dieťa vychovávajú rodičia, matka. Socialistický názov "materská škola" je úplne zvrátený, pretože jej cieľom je práve odtrhnúť dieťa od matky, v rozpore s tým, čo učil Komenský. Príčinu neposlušnosti, bujarosti, agresivity až kriminality dnešnej mládeže možno hľadať v tzv. "materských školách" a v nedostatku rodinného prostredia.

Pamätám si, ako som doniesol do škôlky maličký detský televízorček s koliečkom maličkých diapozitívov. Keď sa človek do tej skrinky pozrel, videl šesť pekných farebných obrázkov. Nadchýňalo ma, že v takom malom, čo sa skryje do ruky, môže byť ukryté tak veľa. Chcel som sa podeliť s kamarátmi. Ale jeden prišiel, oklamal ma a ukradol mi ho. Tak som prvý krát prišiel do styku so skutočným zlom. Už som ho nikdy viac nevidel. Šiel som za vychovávateľkou, ale ona odvrkla, že som to nemal nosiť. Tak som už vtedy pochopil, že u autorít tohto sveta sa človek spravodlivosti nedovolá. Prišli kamaráti a povedali mi: "Stačí povedať a chytíme ho a zbijeme." Tak som pochopil, že zlo plodí len ďalšie zlo.

Do školy som chodil veľmi rád, túžil som sa učiť a poznávať, ale aj byť s inými deťmi. Čítať a písať som vedel skôr, než som do školy nastúpil. Naučil som sa z časopisov (odoberali sme PaS - Príroda a spoločnosť), opytujúc sa rodičov. V škole som si všimol, že niektorí spolužiaci trýznia mačky, vzduchovkou strieľajú vtáčikov, po škole sa bijú. Nechápal som, kde sa to v nich berie. Dnes mi je to jasné. Robí to kvalita domáceho prostredia, ale hlavne odtrhnutosť školy od reálneho života, to, že v škole nás nenaučili hrať sa, že škola nešla s prirodzenosťou človeka, neuspokojovala hlad dieťaťa po poznaní a naplnenom živote, ale neprirodzene a násilne tlačila do hlavy to, o čo dieťa záujem nemalo. Socialistické školstvo, úplne si pošliapalo Komenského požiadavku nenásilnosti vyučovania hrou. A dnešné školstvo od toho ďaleko nezašlo.

Suma sumárum: Ako dieťa som túžil poznávať svet, najprv hlavne priestorovo. Miloval som všetko a každého. Keď som prišiel do kontaktu so zlom, bol som prekvapený, nerozumel som, bol som tým zaskočený. Vôbec mi to nepasovalo do môjho obrazu života a tak som si ho stiahol do seba, ale z pamäte nevymazal...

Otázky:

1. Aké pozitívne a negatívne zážitky z detstva na Teba zapôsobili najsilnejšie?
2. Čo bolo cieľom Komenského školy pansofickej?

Milan Rusko

http://sk.wikipedia.org/wiki/Pansofia
http://sk.wikipedia.org/wiki/Synkritizmus
http://cs.wikipedia.org/wiki/Jan_Amos_Komensk%C3%BD

Návrhy na ďalšie témy:

Platónovo podobenstvo o jaskyni
Dialektika
Priame nazeranie
Komunita
Morálka

...aké máš Ty návrhy?

Komentárov (21)
  • Julo

    Celkom pekne si to napísal až na to, že ukladanie detí do škôlok nebol výmysel komunistov. Dôkazom je pamätná tabuľa na dome v striebornej ul. z Rakúsko-Uhorska. Bola to prvá materská škôlka v B.B.Mala zmysel vtedy keď mamky museli isť do roboty a nechceli nechať detičky na verímboha.
    V mojom mladšom veku som školu ani veľmi nevnímal. Chodil som do nej popri tom, že som sa hral a šantil s kamarátmi a kamarátkami. V tom čase mi mohla byť škola ukradnutá. Školu som začal akceptovať tak od druhej triedy meštianky, no veľa vedomostí som si z nej neodniesol až neskôr z priemyslovky a VŠ vďaka kvalitným učiteľom, ktorí chceli a vedeli učiť.
    Môžem potvrdiť, že aj dnes kvalitný učiteľ je pansofista, všestanne vzdelaný a tvorivý, o všetko sa zaujímajúci. Ale sú mnohí učitelia a učiteľky, čo chodia len do práce.

  • Milan Rusko

    Materské školy: Ano, vznikali od polovice 19. storočia. Ale správnejší názov je "Kindergarten", lebo pomenovanie "Materská škola" nezodpovedá pravde.

  • Milan Rusko

    Julo, teší ma, že si pansofista. :) Ešte si trochu doštuduj Komenského a sme na jednej lodi... :) ;)

    Inak vďaka za to pozvanie, Ty si ma nakopol, že som si Komenského v pamäti oprášil...

  • Martin Varsík

    Na detske časy si pamätám dobre. Škola ma hlavne bavila kôli kamarátom,učitelia ma moc toho nenaučili,skor sa snažili udržiavat svoju autoritu.Ale vždy som našiel aspon nejakeho skutočneho učitela medzi nešťastnými učitelkami so svojimi osobnými problemami.Aj doma som dokazal cítiť napriek nie vždy ideálnej rodinnej pohode lasku rodičov.To iste v škole, sem.tam sa našli aj okamihy lasky a pohody. Nikdy som neprijal hru na silnejšieho a pdoriadeneho,na strach a železné pravidlá.
    Od mala som sa pohyboval najprv v jasliach,škôlke, školskej družine, pionierskych táboroch,kružkoch.Ale aj v rodine a hlavne vonku,kde sme sa tulavali a spoznavali svet a prirodu.Rodičov som pokladal skor za spoluputnikov a kamaratov a učitelov v škole za seberovnych.(teda v zmysle ludskom)Tak to aj iskrilo v škole aj v rodine.
    Od malička som mal vela otazok a chut skumať priestor okolo bydliska a potom aj dalej.
    Jednoduchosť,hravosť a voľnosť ma neopustila doteraz.S nasilým som sa stretaval už od ranneho detsva,ale radosť zo života neprehlušilo vo mne žiadna neprijemná udalosť.
    Možno som mal štastie na rodičov a starých rodičov,alebo neviem,ale otec mi ukazoval cetsu životom bez strašenia,tvrdej ruky(sem tam som aj dostal),bez nutenia do čohokolvek, čo som nechcel.
    V škole som maval dvojky z chovania,vynikal som v športe a kreslení.Najviac som nevedel pochopiť tie prísne zakony a hranie sa na dôležitých a prísnych. Ale na detstvo si spomeniem rád.Myslel som si, že vtedajšie školstvo bolo hrozne,ale dnešne je oveľa horšie ako voľakedy.

  • Milan

    No Ty ignorant autorít! Anarchista od narodenia, hotový Tolstoj. :D Nebolo za tým aj niečo, že Ťa nútili robiť, čo Ti nevoňalo a nesedelo?

    Rodičia ako spolupútnici? Ja som napríklad od rodičov nečakal žiadnu radu a životnú pomoc (ako moji súrodenci), akosi som tušil, že ak si sám nepomôžem, rodičia nie sú schopní mi pomôcť. Zabudol som v článku napísať, že mojím prvým slovom bolo nie mama, nie tata, ale "ja sám". Poznáš niečo podobné?

  • Julo

    Učiteľ je ten, čo má radosť z rozdávania radosti žiakom z pochopenia a poznania.

  • Ivan

    1.Aké pozitívne a negatívne zážitky z detstva na Teba zapôsobili najsilnejšie?
    Negatívnych nebolo veľa. Spomínam si na dva – úrazy. Mohol som mať 3 roky, keď ma na stole pri starej mame prezliekali a vedľa bol zapnutý elektrický varič. Ja som ho chcel chytiť, ale mi zachytili ruku a ukázali na šnúru v zásuvke. Keď potom hrniec zobrali z variča a šnúru vytiahli zo zásuvky, myslel som si, že už môžem, tak som svoju dlaň položil na rozhorúčenú platňu…Od bolesti a plaču ma potom odpútal až starý otec, keď ma vonku na chladnom vzduchu učil rátať do milión. Druhý negatívny zážitok bol, keď som ako 7-ročný spadol pri naháňačke na asfalt a vybil som si obe horné jednotky. Do svojich 17.narodenín som potom nosil zlaté korunky. Pozitívne vnímam moje zážitky z prázdnin pri starej mame na Liptove a turistické výlety, na ktoré ma mama prihlasovala z jej roboty. Ďalej som bol šťastný, keď som si čítaval Rozum do vrecka a zahlboval sa do tajov prírodných vied, hoci sme sa to ešte v škole neučili.

    2.Čo bolo cieľom Komenského školy pansofickej?
    Cieľom bolo spájanie vecí a skúmanie jednoty všetkého a vo všetkom.

  • Milan Rusko

    Ad 1: Aha, prírodné vedy Ťa zaujímali, teda poznanie? Aký si mal v detstve postoj k životu, očakávania, to si pamätáš?

    Ad 2: Nezdá sa mi. Spájanie vecí, to je skôr prostriedok a metóda. K čomu?

  • Ivan

    Pamätám si, že som stále ľuďom kládol otázky. Autoritám. Najprv rodičom, potom učiteľom počas celého môjho štúdia. Túžil som poznať odpoveď na každú otázku a mať vo všetkom jasno. Očakávania teda boli: poznať všetku pravdu o svete, do ktorého som sa narodil.
    Spájenie vecí ako metóda na hlbšie pochopenie vzájomných súvislostí medzi rôznymi predmetmi na pochopenie jednoty poznania a ako prostriedok k dosiahnutiu všeobecného i osobného blaha.

  • Milan

    Ivan, čo láska, rodina, práca, záujmy, beťárstva? Tu si nemal ciele? Jediným Tvojím cieľom bolo poznanie? Ale nejdem Ťa trápiť otázkami, toto externé štúdium nie je to pravá orechové, len taký náznak toho skutočného, s osobným stretnutím. Cieľom bolo aspoň trošku si pripomenúť detstvo a mojou úlohou (ako zadávateľa témy), trošku ho z vás vytiahnuť.

    Tak isto s tým cieľom Komenského. Je to v článku asi štvrtá veta hore. To, čo hovoríš, sa mi vidí neúplné. Sú to 3 ciele a každý by si zaslúžil venovať pozornosť...

  • Stanka J.

    1.Aké pozitívne a negatívne zážitky z detstva na Teba zapôsobili najsilnejšie?

    Keď som si čítala Milanov príspevok, tak ma napadol 1 taký osobný zážitok, kt. práve svedčí o tom, že deti vedia intuitívne vnímať dobré a zlé veci: keď som bola škôlkarka, mala som asi 5 rokov, teta učiteľka nám ukazovala obrázok sovietskeho vojaka a rozprávala o hrdinstve sovietskych vojakov, nepamätám si presne čo, hovorila, ale ten obrázok mi utkvel v hlave :). Moja mama doteraz spomína, že potom ma prišli vyzvihnúť zo škôlky a že boli prekvapení, keď som sa začala pýtať, že prečo nám v škôlke vychvaľujú vojakov, keď vojaci sú predsa zlí, lebo ich povolaním je zabíjať ľudí.

    Ku škôlke ja mám dosť taký ambivalentný vzťah: Milan síce tvrdí, že škôlka nie je dobrá, trhá deti od mamy. Ja som vôbec neabsolvovala jasle, išla som 1x do škôlky v 4 rokoch a doteraz si pamätám tú hanbu, čo som cítila, keď som zrazu bola hodená do vody - nevedela som si zaviazať poriadne šnúrky a pod. veci, čo moja mladšia sestra, ktorá ako ďaleko mladšia išla do jasiel v čase nástupu do škôlky už vedela a takisto jej nevadilo už natoľko, že bola cez deň odlúčená od rodičov. Myslím, že tá škôlka má určitú pozitívnu funkciu - deti sa učia aspoň fungovať samostatnejšie v kolektíve cudzích detí. Mne to teda po nástupe robilo obrovské problémy, aj keď uznávam, že možno mali vychvávateľky reagovať na to citlivejšie a môj prechod do nového prostredia by nebol taký drsný. Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby som išla až rovno do školy, asi by ma zabili prvácke učiteľky a aký by vôbec bol moj prospech v škole, keby som to prvé odlúčenie od rodičov nemala za sebou už v škôlke a musela sa ho učiť prekonávať až v škole.

    Z pozitívnych zážitkov musím spomenúť Vianoce v rodinnom kruhu - to sa mi prenáša ešte aj dodnes, keď som napríklad pred 2 rokmi cestovala domov na Vianoce zo zahraničia, kde som bola do Vianoc, tak u istých osobných dôvodov som mala cestu naplánovanú až na večer 23.12 ´- prílet po 22h. večer. Ja som normálne tŕpla, že či bude všetko s letom z toť neďalekého Paríža, v poriadku (či sa nestane niečo také ako sa stalo pred týmito vianocami) a ja budem doma na Štedrý deň, lebo tráviť ho mimo rodiny je pre mňa nepredstaviteľné. celkovo, prázdniny a rôzne rodinné príležitosti (minimálne, čo sa týka rodiny z maminej strany) sa u mňa rátajú veľmi pozitívne -doteraz obdivujem, ako sa rodina z maminej strany stretáva a udržuje kontakty, hoci ide o ľudí, ktorí sú často v dosť vzdialenom príbuzenskom pomere. Môžem to porovnať s tým nakoľko poznám širšiu otcovu rodinu a to zďaleka nie je taká komunikatívna rodina, tam si veľa vecí držia "pod pokličkou" a neprežívajú ich na takej širšej úrovni ako u maminej širšej rodiny, kde niektorých ľudí vnímam za oveľa bližších príbuzných ako sú mi naozaj podľa oficiálnych príbuzenských zväzkov. A veľmi to oceňujem.

  • Stanka J.  - Pokračovanie

    Negatívne zážitky: hm, asi najviac to, že od puberty prakticky do nástupu na výšku som trpela tým, že nemám poriadnych dobrých kamarátov. Totiž, stalo sa to, že kým som bola malá, tak som bola skôr taký typ, čo sa upne na silnejšiu osobnosť(i)a "nasleduje ich". V puberte sa mi to prestalo páčiť, pretože som sa nevedela už donútiť, aby som mala také záujmy ako niektorí z niekdajších kaamrátov, ktorí sa prestávali učiť, začali všeličo namiesto toho vyvádzať. Proste som bola automaticky začlenená medzi "bifľošov" s kt. sa nebavíme, lebo s nimi nie je žiadna sranda a ak sa aj niekto tváril ako kamarát, väčšinou bol za tým úmysel nejako zo mňa profitovať. Tak som fungovala aj celú strednú školu a nepochopím prečo, či tí ľudia na VŠ už boli trošku vyspelejší, alebo čo, tam som proste stretla kopec ľudí s ktorými som si zrazu rozumela (nebolo to len tým, že to boli ľudia, čo sa rozhodli študovať rovnakú vec ako ja, ja som sa totiž rozhodla ísť na tú VŠ, kde som šla, až v lete pred nástupom, keď som vedela, že som urobila na ňu prijímačky, zmenila som vtedy z čisto intuitívneho popudu svoje smerovanie a nešla som študovať to, čo som pôvodne plánovala a na čo som sa pripravovala, takže pre mňa to vôbec nebolo také, že "ja sa o niečo zaujímam už dlhšie a preto to idem študovať a čakám, že na VŠ nájdem ľudí s rovnakými záujmami s kt. sa skamarátim". A u nás na V škole bolo aj dosť deciek zo všelijakých fajnových rodín, takže som myslela pôvodne, že ma nebudú brať aj z too titulu, že nie som z bohatej rodiny).

    Ad 2.) Ja sa neviem, ktejto otázke fundovane vyjadriť- možno, keby bolo viac info o tom, čo Komenský hlásal ohľadom pansofickej školy...

  • Milan

    Stanka, vaši Ťa neučili zaväzovať šnúrky? :) :) Asi to boli práve oni, čo spoliehali na systém, že Ťa naučí...

    Ku Komenského pansofickej škole som dal odkazy a odpoveď na otázku bola v texte... Ja nedávam ťažké otázky... :D Ale fajn, že neodpovieš, pokiaľ nevieš viac...

  • Milan

    Stanka, ešte premýšľam, čo z toho detstva ovplyvnilo Tvoj terajší život a Tvoje smerovanie. Asi ten odpor k vojne a k vojakom a potom rodinná komunita, prípadne aj študijná? V tej otázke mi išlo o to, nájsť v detstve nejaké hýbatele pre dnešok...
    :idea:

  • Stanka

    K tým šnúrkam: nepamätám sa, presne,ako to bolo, ale predpokladám, že sa pokúsili párkrát ma naučiť, mne to nešlo, tak zaviazal dospelý a nechalo sa to na škôlku. :)

    Hýbatele pre dnešok z detstva: určite, ten opísaný vzťah k rodine, to cítim doteraz. A čo sa týka tých vojakov, to bolo skôr poukázanie na to, že deti niekedy vedia vycitiť, čo je dobré a čo zlé bez veľkého štúdia morálky. Hýbateľom pre súčasné moje zameranie tento zážitok asi nebol :).

    A prečo sa pýtaš k pansofickej škole, keď je odpvoeď v texte? Veď ja práve neviem, čo iné napísať, než to, čo vidím v Tvojom článku: synkretizmus a návrat do detstva.

  • Milan Rusko

    Stanka, prečo sa pýtam na to, čo som napísal? :) To je druhý typ otázok, ako ich poznáme aj z normálnej školy. Prvý typ sú otázky, odpovede na ktoré vylovíme v sebe. Ale nie je na škodu naučiť sa niečo aj od iných. Povie sa otázka, človek si niečo pozrie v texte, niečo nájde na internete v iných zdrojoch, popremýšľa a odpovie. V jeho odpovedi je aj niečo jedinečné, z neho samého a tak žiadne dve odpovede nie sú úplne rovnaké... :D

    Napríklad v tomto prípade je pre mňa najsprávnejšia odpoveď: Komenského pansofická škola mala za cieľ: Poznať svet a seba, ovládnuť seba a priblížiť sa k Bohu.

  • Milan

    Stanka: A ešte všetko najlepšie k MDŽ. :) Nech si celý svoj život hrdá, že si žena a nech je veľa tých, čo to ocenia... :D

  • Martin Varsík

    Chcem sa spýtať, či škola živoa, ktorej externá forma začla, sa už skončila?
    Akosi sme sa zastavili pri tretej lekcii:-)

  • Milan Rusko

    Martin, Škola života pokračuje, len 4. lekciu nestíham dokončiť kvôli pracovnej vyťaženosti. Môžeš si však naštudovať Zelenú knihu a zareagovať...

  • Martin Varsík

    Dobre, chápem. Inak Zelenu knihu som už celu prečital.Ak budem mať najbližšie čas, skusim zareagovať.Zatiaľ ahoj.

  • Milan Rusko

    Výborne, môže prípadne porozprávať o Zelenej knihe, ja som ju nestihol celú... 4. lekcia je už tam...

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!