Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

6. Lekcia - O Bohu a podstate bytia

Milan Rusko 20 November 2011 PDF Tlačiť E-mail

StromAk mi niekto na otázku: "Čo je základným bodom Tvojho života?" odpovie slovom "Boh", je to, akoby mi nepovedal vôbec nič. O Bohu existujú veľmi rozmanité predstavy, vrátane predstavy ateistickej, že Boh nie je. Ako mám vedieť, čo si pod pojmom "Boh" niekto predstavuje? V tejto lekcii chcem poukázať na niečo, čo nie je vyfantazírovanou predstavou, ale je skutočnou realitou života každého z nás, ktorá nesporne existuje a ktorú proste len prehliadame, nevidíme, neuvedomujeme si. Hľadač pravdy hľadá skutočnú realitu vecí/javov, iluzionista hľadá ilúziu, či vieru.


Opakovanie: Z minulej lekcie "O hovne a klíčení" by sme sa mali naučiť rozlíšiť medzi dvomi procesmi: Na jednej strane je proces klíčenia, rastu, usporiadanosti, plodnosti, tvorivosti, v ktorom sa z neusporiadanej hmoty vytvára hmota usporiadaná (život, rast, rozvoj). Na druhej strane je proces hnitia, rozkladu, deštrukcie, neusporiadanosti, v ktorom sa z usporiadanej vysoko organizovanej hmoty vytvára hmota neusporiadaná (hnoj, rozklad, smrť). Človek, ako živý tvor, by sa mal venovať životu a rozvoju, nie šíreniu smrti, nie úpadku, nie dekadencii, nie deštrukcii, nie relativizácii, nie kladeniu na jednu úroveň život a smrť, tvorivosť a úpadok. Smrť príde aj sama, ale úlohou živých bytostí je rozvíjať život. Pred ľudskou spoločnosťou stojí veľká výzva usporiadať samú seba, urobiť život na Zemi krajším pre všetkých. Stav usporiadania ľudskej spoločnosti sa nazýva Civilizácia a k tej sme ako ľudstvo veľmi blízko, súčasne však veľmi ďaleko. A rozvoju Života sa budeme venovať aj v tejto Škole života. Najprv v myšlienkach, pocitoch, meditáciách, potom v slovách a nakoniec aj v činoch.

CestičkaHľadanie hmatateľného Boha:
Nemusíme vôbec zachádzať do minulosti a hľadať odpoveď na otázku: "Ako vznikol tento vysoko usporiadaný svet?". Minulosť sa ťažko skúma, pretože už nie je realitou. Vyjdime len z čírej a úprimnej prítomnosti. Zoberme si najprostejšiu vetu: "Ja vidím slnko." Obsahuje subjekt (ja), vnímanie, uvedomovanie si (vidím) a objekt (slnko). Čo pravdivého viem povedať o všetkých troch?

Slnko: existuje reálne alebo sa mi len zdá? Ak som skutočne úprimný (pravdivý), vidím, že neviem rozlíšiť, či sa mi slnko len zdá alebo existuje skutočne. Toto platí pre všetku hmotu, pre všetky objekty, ktoré vnímam. Chápem, že nie je ani dôležité, či hmota existuje reálne alebo nie, dôležité je, že JA ju VNÍMAM a že TY ju vnímaš podobne ako JA.

Vidím: To je proces vnímania. Nielen vidím, ale aj cítim slnko, dokonca voniam slnko, slnko ma zohrieva a prináša radosť. Ak som úprimný k sebe samému, priznávam, že proces vnímania je všetko, o čo tu ide. Nejde o slnko samo o sebe, ide o to, čo vo mne toto slnko vyvoláva. A to sú hlavne dve veci: svetlo a teplo. Podobne aj na akejkoľvek hmote nie je podstatné, či existuje alebo nie, podstatné je, že ja ju vnímam, pozorujem (svetlo) a že ona vplýva nejako na mňa (teplo). Proces vnímania nazývame aj VEDOMIE, uvedomovanie.

Ja: To je subjekt vnímania. Ak by nebolo JA, nie je vnímanie, hovoriť o hmote nemá kto. V celom procese vnímania je JA to najpodstatnejšie. JA nazývame aj BYTIE, existencia. Len JA si niečo dokáže uvedomovať a čokoľvek si uvedomujem, uvedomujem si len a len preto, že JA SOM.

Hoci je teda JA SOM to najpodstatnejšie a najzákladnejšie, prečo ľudia vidia len hmotu, hlavne tú, ktorú možno vlastniť? Prečo tak ignorujú JA, bytie, prečo ignorujú proces vnímania, vedomie? Sme na hmote závislí: Jedlo, oblečenie, bývanie. To všetko sťažuje život človeku a orientuje človeka k hľadaniu hmotných vecí. V pote tváre človek pracuje, aby sa uživil. V strachu o svoje telesné potreby sa ľudia ponárajú do hmoty a zabúdajú, že k životu až tak veľa netreba. Až v hraničných situáciách niektorí zistia, že ich JA sa nijak nezmenšuje ani v blízkosti telesnej smrti alebo že ich VEDOMIE môže vnímať zaujímavé a podnetné veci aj mimo bežnej reality.

Jesenná krásaSúčasná veda:
Zdá sa, že aj súčasná veda podľahla tomuto materializmu. Hoci je úplne zjavné, že z troch vecí (BYTIE, VEDOMIE, HMOTA) je (z vlastného úprimného pohľadu) BYTIE prvotné, VEDOMIE druhotné a HMOTA je až na poslednom mieste, veda tvrdošije a dogmaticky trvá na tom, že HMOTA je základom všetkého, že aj VEDOMIE a BYTIE pochádzajú z hmoty, hoci nepodali žiadny dôkaz, žeby vedomie mohlo z hmoty vzniknúť. Tým dnešná veda len podáva dôkaz o vlastnej nevedeckosti, lebo tvrdiť niečo bez dôkazu, je nevedecké. Materialistická veda hľadá základnú čiastočku hmoty. A príroda si z nej robí úplnú srandu. Nielenže veda neobjavila základnú čiastočku hmoty, ale čím viac preniká do podstaty hmoty, tým viac rôznych častíc objavuje. Momentálne majú 6 kvarkov, 6 leptónov, 12 bozónov, 4 polia a to stále nepopisujú gravitáciu. Keď im nejaký pokus nesedí s teóriou, vymyslia ďalší quark a dajú mu také vlastnosti, aby im rovnice sedeli. To najviac, čo veda zistila, je, že fyzikálne vákuum (absolútne NIČ) vôbec nie je prázdne, ale je plné častíc a antičastíc, ktoré neprestajne vznikajú a zanikajú. Príroda sama im napovedá - tým, že stále objavujú nové a nové "elementárne" častice, hovorí im: "Čokoľvek si pomyslíte, to v hmote nájdete. Pretože hmota je len klam. Ak ju považujete za základ všetkého, klamete sami seba." Dokonca veda aj objavila k tomu zákon - Heisenbergov princíp neurčitosti, ktorý v podstate hovorí, že hmotu na subatomárnej úrovni nemožno brať ako častice a teda že elementárne častice vôbec neexistujú, existujú len akési polia, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Napriek tomu sa vedci nevedia odpútať od svojho materializmu a elementárne častice stále hľadajú. Obrovské peniaze sú vynakladané na dokazovanie si tohto sebaklamu - hľadanie elementárnych častíc hmoty.

ListElementárna častica bytia:
Každý človek však vie, že elementárna častica existuje. Zase: Ak som úprimný k sebe samému, tak mi je jasné, že základnou časticou môjho vnímania je moje JA, moje BYTIE. Moje JA je JEDINOU elementárnou časticou môjho života, je absolútne reálne, je začiatkom i koncom všetkého v mojom živote. Je nedeliteľné a nemátoží ma bujnením, ako elementárne častice mátožia vedcov.

Odkiaľ pochádza moje bytie? Odkiaľ pochádza Tvoje bytie? Existuje nejaké univerzálne bytie, z ktorého vyrastajú bytia jednotlivcov ako huby z podhubia? Zaslepená veda hľadá častice, z ktorých by vyskladala celý vesmír. Ale z čoho vyskladá vedomie a bytie? A práve ten základ všetkého bytia, to podhubie, z ktorého vyrastá naše bytie a na ňom rastie naše vedomie, aby vnímalo hmotu, o ktorej nevieme, či je realitou alebo sebaklamom, tak toto tajuplné, ale reálne ONO, má právo byť pomenované slovom BOH. Je to Boh, o ktorom veľa nevieme, Boh, ktorého hľadáme, ale zároveň Boh, ktorého výhonok reálne a hmatateľne vnímame ako svoje vlastné bytie JA SOM. Jedine vďaka tomuto Bohu v nás môžeme čokoľvek vnímať a nazývať hmotou a myslieť si v sebaklame, že hmota existuje reálne, ale naše JA je len zdaním, zatiaľ čo opak je pravdou. Bytie, ktoré zďaleka obchádzame, ktorým tak pohŕdame, že ho považuje za posledné a bezvýznamné, tak práve ono, práve toto JA SOM, ktoré nás dennodenne sprevádza a my zahľadení do hmoty si ho nevšímame, ono je skutočným základom. Pochopíme to, len keď sme k sebe úprimní a keď si vybudujeme istú nezávislosť na hmote, zbaviac sa túžby vlastniť, túžby ovládať, túžby diktovať, zbaviac sa chtíčov po hmote. Paradoxne, božské JA nájdeme, keď naše žiadostivé ja v nás necháme umrieť. A to bez veľkých investícií, bez cyklotrónov, bez masívnych urýchľovačov.

BrezaO svojom bytí vieme toho málo. Veď si ani nepamätáme, akými sme boli ako malé deti. A predsa, existuje tu možnosť poznávať vlastné bytie, existuje možnosť spomenúť si, možnosť prebudiť svoje bytie ku krajšiemu životu. Existuje možnosť oslobodiť sa z otroctva hmoty k slobode JA SOM, TY SI a MY SME. K tomu nám dopomáhaj Boh!

 

Študijná otázka: Aby to nebolo ťažké: Čo si predstavuješ pod slovom Boh, resp. (pre ateistov) Bytie? A druhá otázka: K tomu, čo si povedal, čo z toho je skutočná realita, hmatateľná, reálne vnímateľná a čo je predstava, viera?

Na otázku môžeš odpovedať komentárom k článku. Článok nájdeš kliknutím na nadpis hore, ktorý Ťa nasmeruje na stránku hladanie.cz.cc. Ak link nefunguje, trpezlivosť, server je free a občas je nedostupný. Skús o nejakú štvrť hodinku neskôr.

Milan Rusko


http://sk.wikipedia.org/wiki/Element%C3%A1rna_%C4%8Dastica

Komentárov (10)
  • Julo  - Lekcia

    Len niekoľko poznámok:
    1) K tomu aby sa Ja mohlo manifestovať potrebuje materiálne bytie – energetickú štruktúru zloženú z atómov, buniek, organizmov.
    2) Od úrovne tohto materiálneho bytia sa odvíja aj úroveň – intenzita vedomia a jeho tvorčich schopností. Ťažko by sme mohli predpokladať, že by si napr. pes mohol zostrojiť bicykel.
    3) Tvoja predstava boha, ako akéhosi podhubia živých organizmov by bola celkom prijateľná, no čo si od nej sľubuješ, čo z nej pre teba vyplýva a tiež pre nás ostatných?

  • Milan Rusko

    Á, toto som prehliadol... :-)

    Iste, Julko, rovnováha bytia (vedomia) a hmoty je nevyhnutná. Preto ja ani nesúhlasím s takými náboženstvami, ktoré hlásajú šťastie až po smrti, čím vlastne popierajú telo a hmotu. Ale snažím sa vybudovať raj na Zemi tu a teraz, aby telo aj duch boli v rovnováhe.

    Lenže tá Maslowova pyramída (že čím sú lepšie uspokojené telesné potreby, tým viac sa možno zaoberať duchovnými), tá predsa neplatí tak priamočiaro. Napríklad si zober rozdiel medzi Západnou pseudokultúrou a chudobnými krajinami. Tí prví sú bohatí materiálne, ale emocionálne a ľudsky sú to trosky (sme trosky). Tí druhí, žijúci v chudobe, sú pohostinní, priateľskí, radostní, hoci majú na to oveľa menej materiálnych dôvodov, než my tu...

  • Milan Rusko

    K Tvojej otázke: Trpezlivosť, dočkaj času, dostanem sa k tomu.

    V podstate ide o to, že toto JA môžeme v sebe kultivovať cez 4 kvality: prijatie, odpustenie, ďakovanie a milovanie. A kultiváciou môžeme poznávať tú hĺbku svojho JA, poznávať podstatu seba samého, rozpomínať sa na to JA, z ktorého pochádzame. Z Tvojho ateistického pohľadu: Rozpomínať sa na detstvo, ranné detstvo, dokonca až na tehotenstvo matky. Vedľajším efektom je šťastný život, jednak ten osobný a potom aj ten celospoločenský a všeľudský.

  • julo

    Aj ja som prešiel podobným vývojom ako ty a nakoniec som sa rozhodol pre obyčajný ľudský život ateistu. Predpokladám, že v tvojom vedomí je zakorenený silný religionizmus, teizmus, vyplývajúci z rodinného prostredia. Ja som mal v tomto smere viac šťastia, zachoval som si racinálne kritické myslenie, nadhľad, odmietanie dogiem a logiku.

  • Milan Rusko  - Ale joj

    Na základe čoho sa Ti zdá, že som religiózny? To je hlúposť. Rodičia ma k náboženstvu nijak neviedli. Nechávali mi vo všetkom slobodu rozhodovania sa a ja som sa ani rodičmi k ničomu viesť nedal. Študoval som techniku a zaujímala ma veda.

    Až keď som zistil, že celá veda je len divadlo, šiel som hľadať pravdu. Samostatným a pravdivým spôsobom, s úctou k pravde a nie s nejakou vierou ani s vopred danými predstavami.

    Julko, to si zabil úplne vedľa, skús trafiť presnejšie... :idea:

  • julo

    No len tým neustálim spomínaním iluzórneho boha ( patrí do bežnej výbavy religionistov) sa priraďuješ k nťm

  • Milan Rusko

    Aké neustále spomínanie? Pár krát v tomto článku s jasným významom a vysvetlením?

    Tolerancia z Tvojej strany by nezaškodila. Ja nikomu nediktujem slovník, aký chce používať, viem sa prispôsobiť každému slovníku. Ale za každým slovom hľadám realitu. Ty by si to takto nevedel? Máš potrebu odsudzovať bez skúmania pravdy?

    Aká je realita toho, že Ty slovo Boh odmietaš? Ublížili Ti? Sklamali Ťa? Oklamali Ťa? O tom premýšľaj, aké vnútorné zranenie máš v sebe, že nedokážeš byť tolerantný a povzniesť sa nad vec. Potom skús odpustiť a vyslobodiť sa z väzenia zášte. Ak sa Ti to podarí, potom pochopíš, o čom je duchovná cesta... :-)

  • julo

    No Milan z mojej strany je moja averzia voči pojmu boh je ľahko vysvetliteľná lebo so štítom boh sa diali starozákonné zločiny a vraždy, tiahli do boja rytieri do "svätej zemi", podmaňovali sa národy, viedol boje s inovercami Mohamed, vytvára sa vzéjomná nevraživosť medzi náboženskými zoskupeniami, vymývajú sa mozgy deťom a nekriticky mysliacim mladým ľuďom v mene len takto vraj jestvujúcej morálky. Je to v mojich očiach historicky a reálne sprofanovaný pojem a všetko to čo sa v mene boha učí je nehorázne klamstvo a podvod. V súvislosti s pojmom boh sa vymýšľa čo to vlastne je, aké má vlastnosti, čo treba konať. Racionálne kritické myslenie ti nenapovedá odmietnuť používať slovo boh?

  • Milan Rusko  - Odpoveď

    Kedysi som aj ja mal averziu voči slovu Boh z podobných dôvodov. Dokonca na začiatku duchovnej cesty som si sľúbil, že to slovo nebudem používať. Nie kvôli Bohu, ale kvôli ľuďom, ktorých to slovo mýli.

    Lenže časom som pochopil obsah toho, čo znamená to, čo dnes nazývam PRIJATIE. To znamená prijať ľudí a ich jazyk. Nie prijať lož. To napríklad znamená, že vidím to dobré a tolerujem to zlé. To znamená, že sa môžem pekne a kľudne porozprávať s človekom v rôznych jazykoch, napríklad aj v takom, v ktorom slovo Boh používa často.

    Julo, Ty vieš prijímať ľudí, akí sú? Uvedomuješ si, že ak odmietaš slovo Boh, nedokážeš sa porozprávať s minimálne dvomi tretinami ľudstva? Prečo nedokážeš vidieť za slovom Boh aj niečo pozitívne a tolerantne odfiltrovať to negatívne?

    Možno už cítiš ten prvý pojem, čo som minule povedal: Prijatie. V podstate ide o to, dať iným ľuďom slobodu výberu, slobodu vlastnej cesty, vlastného vyjadrovania. Pozri, ja Teba prijímam úplne, to, že si aký si, nie je na prekážku tomu, aby sme spolu sa snažili o lepší svet. Povedz, cítiš také dobro v sebe, možno aj teplo na hrudi, lásku, keď si pomyslíš, žeby si ľuďom toleroval slovo Boh a žeby si vnímal to pozitívne z tohto slova, čo je v tých ľuďoch? Ak je tak, tož si (podľa mojich kritérií) už duchovne postúpil... :-)

    Všetko dobré!

  • Milan Rusko

    Jaj, nedopovedal som: Prijmem človeka aký je. To neznamená, že prijmem jeho zločiny, ale že sa viem s ním v kľude porozprávať, pokiaľ tie zločiny nepácha. Viem vidieť to dobré v ňom aj keď vidím možno aj všeličo zlé.

    Podobne a analogicky so slovom Boh: Hoci sa toto slovo dosť zneužívalo, snažím sa v tomto (vo svete frekventovanom) slove vidieť nejakú pravdu, nejakú realitu, nejaké dobro. A o tej realite som písal v tomto článku...

Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!