Používatelia Microsoft Internet Explorera :
Použite prosím kvalitný prehliadač Firefox alebo GoogleChrome !

Pozvánka - Vianoce 2010

Milan Rusko 24 December 2010 PDF Tlačiť E-mail

Ahojte. Tento štvrtok bude stretnutie v čajovni trošku vo vianočnom duchu.

Len žiadne darčeky kupované za peniaze, aby si peniaze náhodou nemysleli, akéže sú dôležité, hoci nie sú kryté ani prácou, ani koláčmi, sú len symbolom našej podriadenosti tým, ktorí ich vlastnia a hýbu kurzom. Ani žiadne doma napečené medovníčky, tie nám už po novom v čajovni nepovolia vrámci nových poriadkov, asi nejaká odnož New Tea-Word Order. Prijateľné sú len hand-made darčeky s minimom vstupov a s maximom pridanej hodnoty túžby niekoho obdariť, tak, ako ma to učili moji rodičia, keď som ešte nevedel, ako funguje svet. To sú darčeky typu: usušené koliesko pomaranča na radiátore alebo javorový list s venovaním alebo vrecúško voňavých klinčekov. Ale na takéto dary s toľkou pridanou hodnotou asi sme ešte nedozreli, keď sa ani stretnúť nevieme poriadne, takže si to odložíme na čas zrelosti o nejakých päť-šesť rôčkov. Na teraz nám zostane možnosť obdariť sa pekným slovom a milou pozornosťou, teda ak niečo také ešte nájdeme v domácej špajzi svojho srdca, vykradnutej masívnym masírovaním verejnej mienky strachom a inými pre vegetariánov nevhodnými jedlami.

A kto že je medzi pozvanými? Tak v prvom rade naše lepšie JA, to horšie nechajme radšej doma, lebo jemu by sa aj tak nepáčilo a iba čo by potom fufňalo a šomralo a spochybňovalo a táralo že aj tak to nemá cenu, že je to len prázdne táranie do vetra, ktoré svet nezmení a že Milan len nezmysly vymýšľa, už aby mal potomka, staral sa oň a nemyslel na hlúposti. Zoberme to svoje JA, ktoré má túžbu tvoriť a rásť, vytvárať niečo pekné, nezávisle na tom, že Titanik sa za dve hodiny potopí. Pozvaná je tá časť našej bytosti, ktorá kdesi v kúte opovrhnutá naivne verí, že svet môže byť lepší, ktorá je absolútne neperspektívne indoktrinovaná vierou v ľudskú spoluprácu aj bez inštitúcií a firiem, tá, ktorá je úplne hluchá a slepá k okoliu, zahľadená len do svojich snov a v otupelosti mysle svojej si myslí, že s úprimnosťou niekam zájde. To je tá pravá Popoluška, na tú čakáme... A keď sa rozídeme, snáď nám z nej aspoň tá črievička zvýši.

Takže milé Popolušky a Popolušiaci, ktorí už máte doma obloke umytie, mädovníke napečenie, prídite ako Ježiško do tej maštale na druhom poschodí, donesúc zlato svojho úsmevu, kadidlo svojich túžob, aj tú opiátsku myrrhu, lebo opitiemu, ako vieme, sa nikdy nič zlieho nestane. Budeme sa tešiť zo seba vedno.

Milan Rusko

Komentárov (0)
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!